dnes je 23.1.2020
Input:

Výkon daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov v praxi

3.12.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.12.1.6 Výkon daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov v praxi

Ing. Božena Jurčíková

Všeobecne k výkonu daňovej exekúcie vykonávanej správcom dane

Daňová exekúcia - je nútený výkon, ktorým správca dane vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených rozhodnutím ako aj úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov. K daňovej exekúcii správcu dane je nútený pristúpiť, ak nastane situácia, keď daňový subjekt ani na výzvu správcu dane daň alebo rozdiel dane neuhradí. Vyhnúť sa daňovej exekúcii na majetok určený na podnikanie, ako aj na majetok osobnej potreby s výnimkou majetku, ktorý je vylúčený z daňovej exekúcie, je uhradiť daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške ustanovenej osobitným zákonom alebo rozhodnutím správcu dane.

Problematiku daňového exekučného konania, ktorá zahŕňa spôsoby vykonania daňovej exekúcie a konanie, ktoré daňovej exekúcie predchádza, upravuje zákon č. 563/2009 Z. z.o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) v ustanoveniach:

  • § 2 písm. f) – Daňový nedoplatok

  • § 80 - Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku

  • § 88 – 97 - Daňové exekučné konanie (exekučný titul, daňová exekučná výzva, daňový exekučný príkaz, daňová exekúcia, odloženie alebo zastavenie daňovej exekúcie)

  • § 98- 148 – Výkon daňovej exekúcie a spôsoby vykonávania daňovej exekúcie

  • § 149 – 152 – Náklady daňovej exekúcie, výťažok z daňovej exekúcie a jeho rozdelenie

  • Základné pojmy v súvislosti s daňovým exekučným konaním za účelom vymáhania daňového nedoplatku

    • Daňový nedoplatok - dlžná suma dane po lehote jej splatnosti, napr. suma dane k úhrade uvedenej v daňovom priznaní k dani z príjmov, ktorú bol povinný daňový subjekt zaplatiť v lehote jej splatnosti, t. j. v termíne na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

    • Daňový dlžník - daňový subjekt, ktorému daňový poriadok alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva.

    • Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku - úkon správcu dane, ak daňový subjekt nezaplatí daň v správnej výške a v ustanovenej lehote alebo v náhradnej lehote určenej správcom dane vo výzve.

    • Záložné právo - úkon správcu dane na majetok daňového dlžníka na zabezpečenie daňového nedoplatku alebo daňovej pohľadávky daňového dlžníka.

    • Zánik daňového nedoplatku nasleduje po vykonaní úkonu, ktorým dôjde k zaplateniu daňového nedoplatku spôsobom, ktorý umožňuje daňový poriadok.

    • Zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku predstavuje ustanovenú lehotu, po uplynutí ktorej je právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčané.

    • Výkaz daňových nedoplatkov - exekučný titul na začatie daňového exekučného konania.

    • Daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky, ako je znalečné, nájomné, poistné, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník.

    • Výkon daňovej exekúcie - spôsoby vykonávania daňovej exekúcie upravené v daňovom poriadku; správca dane vykoná daňovú exekúciou jedným zo spôsobov, ktoré ustanovuje daňový poriadok, ktorý si určí, alebo aj niekoľkými spôsobmi naraz u jedného daňového dlžníka.

    • Odpustenie daňového nedoplatku konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci odpustí daňový nedoplatok, ak daňový dlžník spĺňa podmienky na jeho odpustenie.


Príklad – k určeniu začiatok lehoty vzniku daňového nedoplatku

Daňovník bol povinný podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov podať daňové priznanie k DPPO za ZO 2018 najneskôr do 31. marca 2019, ak neoznámil správcovi dane predĺženie lehoty na jeho podanie podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov. V tejto lehote bol daňovník povinný zaplatiť aj sumu dane uvedenú v tomto podanom daňovom priznaní. T. zn. že posledný deň splatnosti tejto dane je 31. marec 2019.

Pokiaľ pripadne 31. marec na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania a aj na zaplatenie dane (podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku) je nasledujúci pracovný deň, kedy je táto daň aj splatná; takáto situácia nastala aj pri podaní DP k dani z príjmov za ZO 2018 a posledný deň na podanie DP a aj zaplatenie dane uvedenej v daňovom priznaní pripadol na 1. 4. 2019.

Ak za ZO 2018 daňovník nezaplatil daň uvedenú v DP najneskôr 1. 4. 2019, stáva sa táto suma dane daňovým nedoplatkom nasledujúci deň, ktorým je 2. 4. 2019 ako prvý nasledujúci deň po poslednom dni jej splatnosti, daňovým nedoplatkom.

V prípade, že daňový dlžník nezaplatí daňový nedoplatok ani na výzvu správcu dane, správca dane začína daňové exekučné konanie. Výsledkom daňového exekučného konania (ďalej len „DEK“) je daňová exekúcia, prostredníctvom ktorej správca dane vymáha daňový nedoplatok.

DEK vykonáva len správca dane (daňový úrad a colný úrad) bez poverenia vykonať exekúciu inou osobu, t. j. správca dane koná v DEK v mene štátu. Ak je správcom dane obec, táto môže zabezpečiť vymáhanie daňového nedoplatku aj prostredníctvom (externej osoby) súdneho exekútora podľa osobitného predpisu.

Priebeh daňového exekučného konania

Začatie DEK má podľa daňového poriadku presne stanovený postup úkonov, a to:

  1. zostavenie výkazu daňových nedoplatkov,
  2. vydanie rozhodnutia o začatí exekučného konania,
  3. vydanie daňovej exekučnej výzvy,
  4. vydanie daňového exekučného príkazu,
  5. vykonanie daňovej exekúcie predpísanými spôsobmi podľa daňového poriadku.

Medzi základné oprávnené úkony správcu dane v rámci začatia DEK patrí :

  • výzva daňového dlžníka o predloženie listinných dôkazov o vlastníctve majetku správcovi dane,

  • povinnosti správcu dane preveriť splnenie podmienok na začatie daňového exekučného konania,

  • vykonanie daňovej exekúcie podľa daňového poriadku.

Podľa § 88 ods. 3 daňového poriadku sa do majetku na účely DEK daňového dlžníka sa zahŕňajú najmä:

  • práva alebo iné majetkové hodnoty a predovšetkým byty, nebytové priestory, pohľadávky, hotové peniaze, veci z drahých kovov, cenné papiere, mzda a ďalší majetok daňového dlžníka, ak správca daní zistí, že jeho vlastníkom je daňový dlžník, vrátane majetku daňového dlžníka v nájme,

  • majetok daňového dlžníka zaťažený záložným právom len so súhlasom záložných veriteľov,

  • majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak toto nebolo zrušené do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania; do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí majetok, ktorý jeden z manželov získal, resp. nadobudol dedičstvom, darovaním, reštitúciou jedného z manželov, pred uzavretím manželstva, predmety alebo veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov alebo peňažné prostriedky na účte jedného z manželov daňového dlžníka, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, všetky tieto skutočnosti je povinný daňový dlžník správcovi dane preukázať.

Do majetku na účely daňového exekučného konania daňového dlžníka sa nezahŕňa najmä:

  • majetok tretej osoby, ak si táto osoba uplatnila právo na majetok, na ktorý sa vykonanie daňovej exekúcie nepripúšťa, napr. prenajatý majetok formou finančného alebo operatívneho prenájmu.


Príklad

Daňový dlžník používa na podnikanie nákladné vozidlo, ktoré má v používaní formou prenájmu s právom kúpy prenajatej veci (finančný leasing) vlastníkom ktorého je prenajímateľ v postavení tretej osoby.

V prípade, že správca dane zahrnie do majetku, ktorý podlieha daňovej exekúcii, aj tento druh majetku, pri ktorom sa dodatočne preukáže, že daňový dlžník nie je jeho vlastníkom, správca dane takýto majetok do daňovej exekúcie nezahrnie, a ak je zahrnutý, správca dane ho vylúči na základe návrhu o vylúčenie majetku z daňovej exekúcie podaného na súde až do rozhodnutia súdu.


Príklad

Rovnaký postup sa vzťahuje aj na vylúčenie majetku, resp. nezahrnutia do majetku, ktorý podlieha exekúcii, ak ide o majetok, na ktorú bola poskytnutá pôžička a tento majetok si poskytovateľ pôžičky zabezpečí uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode práva za účelom zabezpečenia tejto pohľadávky, ktorej predmetom môže byť hnuteľná vec (automobil, ale môže to byť aj výrobná linka) alebo aj nehnuteľnosť.

Takýto zmluvný vzťah, ktorým si poskytovateľ pôžičky zabezpečuje vrátenie pôžičky, trvá až do dňa jej splatnosti a dovtedy je táto vec alebo nehnuteľnosť vo vlastníctve tej osoby, ktorá si uvedeným spôsobom zabezpečila vrátenie pôžičky daňovým dlžníkom. V prípade, že daňový dlžník prestal uhrádzať dohodnuté splátky pôžičky, od nasledujúceho dňa po dni splatnosti splátky pôžičky už nie je vlastníkom veci alebo nehnuteľnosti, ktorú poskytol ako zábezpeku.

V praxi nastáva situácia, kedy túto skutočnosť daňový dlžník neoznámi správcovi dane a správca dane pri spísaní majetku, ktoré podlieha daňovej exekúcii, zahrnie aj tento majetok, ktorý v skutočnosti už daňovému dlžníkovi nepatrí. Takáto situácia nastane aj z dôvodu, že správca dane napr. pri hnuteľných veciach nemá možnosť overiť vlastnícky vzťah k majetku, pretože takýto prevod hnuteľného majetku sa nikde nezapisuje tak, ako sa zapisuje napr. v katastri nehnuteľností, kde sa zapisuje vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam a daňový dlžník tieto skutočnosti pred správcom dane zamlčí.

V prípade, že sa správca dane v priebehu daňového exekučného konania dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, zašle oznámenie podľa § 76 ods. 6 spolu s rovnopisom rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním oprávnene nakladá. Dňom doručenia takéhoto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania. Tento postup správca dane uplatní len vtedy, ak iný záložný veriteľ nezaťažil majetok záložným právom.

Postup daňového exekučného konania

Prvou a zásadnou podmienku na začatie daňového exekučného konania je existencia exekučného titulu, ktorým je podľa § 89 daňového poriadku právoplatné a aj vykonateľné rozhodnutie vydané správcom dane, ktorým bolo uložené peňažné plnenie.

Dňom začatia DEK podľa § 90 daňového poriadku je deň vydania rozhodnutia o začatí DEK; toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a. s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí DEK a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia DEK.

Správca dane doručuje daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu (§ 91 daňového poriadku) bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí DEK osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka.

Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu nasledovnými spôsobmi (§ 99-148 daňového poriadku) a aj niekoľkými súčasne:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí ,

d) predajom nehnuteľností,

e) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

f) predajom cenných papierov,

g) predajom podniku alebo jeho časti,

h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti, za účelom vymáhania daňového nedoplatku.


Poznámka: s účinnosťou od 1. 1. 2020 sa rozširuje daňová exekúcia o nový spôsob jej vykonania a to pod písm. i) zadržaním vodičského preukazu; správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu.

K daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov

Problematika výkonu daňovej exekúcii zrážkami zo z mzdy a z iných príjmov je upravená v ust. § 99-106 daňového poriadku. Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v 106 ods. 1 daňového poriadku, vyplácané platiteľom mzdy (zamestnávateľom) z pracovno-právneho vzťahu alebo z obdobného vzťahu, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.

V ust. § 99 daňového poriadku sú uvedené druhy príjmov, ktoré podliehajú daňovej exekúcii ako aj druhy príjmov, resp. časť príjmov daňového dlžníka, ktoré daňovej exekúcii nepodliehajú, ako je:

a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť,

b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnej pomoci, ak daňový dlžník platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o hmotnej núdzi,

d) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnej pomoci,

e) štátna sociálna dávka, napr. zákon o rodičovskom príspevku,

f) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, podľa zákona, ktorým je zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,

g) opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru podľa zákona, ktorým je zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

Za iný príjem sa nepovažujú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Podľa § 106 daňového poriadku daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy podliehajú tiež príjmy ako sú, napr. odmeny za prácu členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z dôchodkov poskytovaných zo sociálneho poistenia, zo starobného dôchodkového sporenia a výsluhového zabezpečenia, zo štipendií podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o vysokých školách, z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z podpory v nezamestnanosti.

Správca dane môže vymáhať sumy, ktoré mali byť zrazené a poukázané najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Postup správcu dane v súvislosti s daňovou exekúciou zrážkami zo mzdy

Podľa § 100 daňového poriadku správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie a vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy. Správca dane doručí daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitného predpisu.

Daňový exekučný príkaz obsahuje okrem základných údajov podľa 92 daňového poriadku aj:

a) označenie platiteľa mzdy,

b) ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku pri platiteľovi mzdy a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a aj na Sociálnu poisťovňu, ktorá vypláca nemocenské dávky pri dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej dlhšie ako 10 dní.

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky, a to z dôvodu, napr., že daňový dlžník bol na dočasnej pracovnej neschopnosti a poberal nemocenské dávky. Ak daňový dlžník skončil práceneschopnosť, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť správcovi dane. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane aj skutočnosť, že práceneschopnosť daňového dlžníka trvá viac ako 10 dní a pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá mu bude vyplácať nemocenské