dnes je 31.10.2020

Input:

Vplyv prevádzkovej nákladovosti na kapitálovú stabilitu firmy v roku 2020

17.9.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2020.08.1.2 Vplyv prevádzkovej nákladovosti na kapitálovú stabilitu firmy v roku 2020

Ing. Dušan Preisinger

Analýza faktorov, ktoré ovplyvňujú rentabilitu vlastného kapitálu firmy, by mala byť súčasťou komplexného hodnotenia jej ekonomickej pozície, finančnej, ale najmä kapitálovej stability. Rentabilita vlastného kapitálu (RVK) je v rozhodujúcej miere ovplyvnená hodnotou a vývojom hrubého prevádzkového zisku (HPZ). Čistý prevádzkový zisk je síce súčasťou reálnych peňažných zdrojov, ale vývoj HPZ je významnou informáciou o efektívnosti vlastných zdrojov vložených do reprodukcie prevádzkového cyklu. Je vyjadrená ukazovateľom „HPZ/VK“ (HPZ = hrubý prevádzkový zisk; VK = vlastný kapitál). Vývoj tohto ukazovateľa a jeho vplyv na kapitálovú stabilitu firmy je potrebné analyzovať na základe jeho rozkladu podľa rozhodujúcich faktorov, ktoré ho ovplyvňujú. Východiskom pre podrobnejšiu analýzu RVK je vzťah:

Z tohto vzorca je zrejmé, že významným faktorom RVK je prevádzková rentabilita tržieb (ROS = „HPZ/tržby“). Potvrdzuje to vývoj údajov za analyzovanú firmu (hodnoty ukazovateľov sú v €):

Pre firmu je dôležité podrobnejšie poznať faktory, ktoré výslednú rentabilitu vlastného kapitálu ovplyvňujú. Zložitejšou, ale s významne vyššou vypovedacou hodnotou, je verzia rozkladu RVK na princípe pyramídového modelu. Jedným z nich je model, ktorý rozkladá faktory rentability na dve vetvy finančných tokov. Sú vzájomne úzko prepojené. Týmto prepojením sú výnosy, v uvedenej konštrukcii modelu, ide o TPVVS. Prvú vetvu tvoria ukazovatele, ktoré kvantifikujú štruktúru rozhodujúcich prevádzkových nákladov. Ide o náklady vynaložené na reprodukciu prevádzkového cyklu. Ide teda o nákladovosť na jednicu vyššie zadefinovaných výnosov. Štruktúru a vývoj prevádzkovej nákladovosti obsahuje nasledujúca tabuľka, údaje sú v eurocentoch na 1 € výnosov (V).

Táto vetva je vyjadrená ukazovateľom „1 – VS/V – ON/V – O/V – FN/V – OPN/V“. Ide o rozdiel medzi TPVVS a prevádzkovými nákladmi, čiže hrubý prevádzkový zisk, ktorý v rozhodujúcej miere ovplyvňuje prevádzkovú rentabilitu vlastného kapitálu (je potrebné uviesť, že súčasťou prevádzkových nákladov sú aj nákladové úroky; v tejto konštrukcii RVK sú nákladové úroky chápané ako náklady vyplývajúce z úverov zabezpečujúcich prevádzkový cyklus na tvorbu tržieb). Vo vyššie uvedenom vzťahu „HPZ/VK“ ide o vetvu, ktorá je vyjadrená parametrom „HPZ/V“. Firma, na základe vývoja štruktúry prevádzkovej nákladovosti dosiahnutých výnosov, dosiahla v roku 2016 prevádzkový zisk vo výške 6,13 eurocentov na 1 € výnosov, v roku 2017 vo výške 5,82 eurocentov a v roku 2018 vo výške 6,33 eurocentov. Rentabilita výnosov (je potrebné zdôrazniť, že ide o TPVVS) v rozhodujúcej miere ovplyvňuje rentabilitu vlastného kapitálu. Pre firmu je z hľadiska prevádzkovej ziskovosti dôležité, aby prevádzková rentabilita aktív bola vyššia ako prevádzková rentabilita tržieb. To znamená, že ukazovateľ „tržby/aktíva“ (obrátkovosť aktív v tržbách) je vyšší ako aktíva vrátane fixných nákladov , ktoré sú vo vyššej miere konvertované do tržieb, ktoré sú nositeľom prevádzkového zisku. Firma za analyzované obdobie dosiahla hodnotu tohto ukazovateľa na úrovni 1,41 v roku 2016, v roku 2017 sa zvýšila na úroveň 1,52 a v roku 2018 klesla na hodnotu 1,33. Na prvý pohľad ide o pozitívne hodnoty parametra, ktorý charakterizuje väzbu medzi vývojom bilancie a vývojom finančných tokov. Je však potrebné tento vývoj doplniť o vývoj rentability aktív a rentability tržieb (ukazovatele vyjadrujú, koľko eurocentov prevádzkového zisku vyprodukuje 1 € priemerného aktíva a koľko eurocentov 1 € tržby pri prvom ukazovateli, nakoľko ide o porovnanie tokovej a stavovej veličiny, je dôležité, aký priemer firma použije na mesačnú alebo kvartálnu bázu; najmä pri firmách s výraznou sezónnosťou finančných tokov je vhodná mesačná báza, ktorá umožňuje reálnejšie medziročné porovnanie; je potrebné opäť