dnes je 20.11.2019
Input:

Vkladová povinnosť spoločníkov vs. kontrolná činnosť konateľov

10.10.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.10.1.2 Vkladová povinnosť spoločníkov vs. kontrolná činnosť konateľov

JUDr. Zuzana Bartová; JUDr. Alexander Škrinár, CSc

Základnou povinnosťou spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve, najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Spoločník nemôže jednostranným právnym úkonom započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke spoločnosti na splatenie vkladu, ku ktorému sa zaviazal.


Výnimku tvorí iba pohľadávka spoločníka voči spoločnosti vzniknutá v dôsledku poskytnutia plnenia veriteľovi z titulu ručenia za spoločnosť, ktorá sa započítava na splatenie vkladu spoločníka priamo zo zákona.


Vkladovej povinnosti spoločníka korešponduje kontrolná povinnosť konateľa, v rámci ktorej je konateľ povinný:
1. oznámiť registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka (§ 113 ods. 1 OBZ),
2. požadovať v mene spoločnosti zaplatenie úrokov z omeškania od tých spoločníkov, ktorí si nesplnili vkladovú povinnosť (§ 113 ods. 2 OBZ),
3. uplatniť voči spoločníkovi zákonný postup, dôsledkom ktorého je vylúčenie spoločníka (§ 113 ods. 3, 4 OBZ).

Postup konateľa pri vymáhaní splatenia vkladov od spoločníkov je v plnej pôsobnosti a dispozícii konateľa, ktorý však voči spoločníkom musí postupovať v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou.

Jednotný postup voči všetkým spoločníkom

V rámci vykonávania svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov je pri plnení povinností vo vzťahu k spoločníkom spoločnosti konateľ povinný postupovať voči všetkým spoločníkom jednotne. V praxi to znamená, že uplatnením zákonného postupu nemôže byť niektorý spoločník voči ostatným spoločníkom diskriminovaný, v opačnom prípade by to mohlo znamenať zneužitie práva, ktoré je zo zákona zakázané (napr. vymáhanie splatenia vkladov len od niektorých spoločníkov).

§ 56a ods. 2 OBZ

Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

Povinnosť oznámiť registrovému súdu splatenie vkladu spoločníka

Podľa dikcie zákona sú konatelia spoločnosti povinní oznámiť registrovému súdu len splatenie celého vkladu spoločníka (§ 113 ods. 1 OBZ). Legislatívna úprava nie je v tomto prípade celkom dôsledná, nakoľko povinnosťou konateľov nie je oznámiť registrovému súdu len splatenie celého vkladu spoločníka, ale aj jeho časti. Táto povinnosť konateľov vyplýva zo zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v platnom znení (§ 5 ods. 5), podľa ktorého sú konatelia spoločnosti povinní podať návrh na zápis každej zmeny zapísaných údajov najneskôr do 30 dní od vykonania zmeny (v danom prípade zaplatenia časti vkladu spoločníka). Pri spoločnosti s ručením obmedzeným sa do obchodného registra povinne zapisuje aj výška vkladu každého spoločníka do základného imania a rozsah jeho splatenia. Skutočnosť zápisu splatených vkladov spoločníkov, resp. ich častí do obchodného registra je v neposlednom rade dôležitá aj z pohľadu ručenia spoločníkov. Spoločník totiž ručí za záväzky spoločnosti s ručením obmedzeným do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Ručiteľský záväzok spoločníkovi vzniká, aj keď časť vkladu spoločnosti splatil, ale konateľ spoločnosti nepodal návrh na zápis splatenej časti vkladu. Ide preto aj o zabezpečenie ochrany spoločníka, lebo tento by v prípade uplatnenia záväzku spoločnosti veriteľom voči nemu bol povinný uspokojiť jeho pohľadávku do výšky nesplateného vkladu v rozsahu, ako je uvedený v obchodnom registri. Spoločník by v prípade zanedbania povinnosti konateľa spoločnosti podať návrh na zápis zmeny v splatení vkladu spoločníka mohol zaplatenú pohľadávku veriteľa uplatňovať z titulu náhrady škody vo výške predstavujúcej rozdiel medzi zapísaným splateným vkladom spoločníka a skutočne zaplatenou časťou vkladu, ktorá ešte nebola zapísaná v obchodnom registri.


Z tohto pohľadu by aj samotnému spoločníkovi malo záležať na tom, aby skutočnosť o zmene rozsahu splatenia vkladu bez zbytočného odkladu oznámil konateľovi a umožnil tak promptný priebeh zmeny zápisu v obchodnom registri.

Zmenu v rozsahu splatenia vkladu spoločníka preukazujú konatelia spoločnosti obchodnému registru čestným vyhlásením podľa § 4 ods. 4 zákona č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. Podpis konateľa na čestnom vyhlásení musí byť úradne osvedčený. Návrh na zápis zmeny rozsahu splatenia vkladu spoločníka sa podáva na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu č. 8 citovanej vyhlášky. Návrh na zápis zmeny zapísaných údajov je spoplatňovaný súdnym poplatkom vo výške 66,- eur.

Ak je návrh na zápis zmeny uskutočnený elektronickým spôsobom, je výška súdneho poplatku 50% - 33 eur. Návrh musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.


V prípade, ak konateľ neoznámi registrovému súdu zmenu v rozsahu splatenia vkladu spoločníka a spoločníkovi následne vznikne škoda tým, že poskytol tretej osobe plnenie z titulu zákonnej ručiteľskej povinnosti (t. j. v rozsahu sumy nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri), bude konateľ zodpovedať poškodenému spoločníkovi za škodu, ktorá mu v dôsledku neoznámenia tejto skutočnosti registrovému súdu vznikla.

Úroky z omeškania

Požadovanie úrokov z omeškania pri omeškaní spoločníka so splácaním vkladu - spoločník, ktorý si nesplní svoju vkladovú povinnosť riadne (t. j. v dohodnutej výške) a včas (t. j. v lehote dohodnutej v spoločenskej zmluve, resp. stanovenej zákonom), sa dostáva do omeškania. Konateľovi v takomto prípade vzniká povinnosť požadovať v mene spoločnosti zaplatenie úrokov z omeškania (§ 113 ods. 2 OBZ). Zákon stanovuje úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy. Ide však o ustanovenie dispozitívne, výška úroku z omeškania sa v spoločenskej zmluve môže určiť ako vyššie, tak aj nižšie, prípadne sa táto sankcia môže úplne vylúčiť.

Ustanovenie Obchodného zákonníka o povinnosti platiť úrok z omeškania v prípade omeškania s riadnym splnením vkladovej povinnosti je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 369 ods. 1 OBZ, ktoré upravuje povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania v prípade, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti.

Spoločenská zmluva neobsahuje úpravu o úrokoch z omeškania pre prípad omeškania spoločníka so splatením vkladu. V prípade omeškania spoločníka so splatením vkladu v takejto spoločnosti sa vo vzťahu k úrokom z omeškania uplatní zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 113 ods. 2 OBZ. Ak konateľ zistí, že spoločník je so splatením vkladu v omeškaní, musí ho vyzvať na úhradu zostávajúcej časti vkladu spolu s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 20% z nesplatenej sumy.

Ak je spoločník so splatením vkladu v omeškaní, je povinný platiť úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti.

Kadučné konanie

Ak spoločník v zákonom alebo spoločenskou zmluvou stanovenej lehote nezaplatí nesplatenú časť svojho vkladu, mal by sa zo zákona uplatniť režim tzv. kadučného konania, ktoré môže vyústiť do vylúčenia spoločníka valným zhromaždením spoločnosti a uvoľnením jeho obchodného podielu.


Konateľ spoločnosti je povinný pod hrozbou vylúčenia zo spoločnosti vyzvať spoločníka, ktorý je v omeškaní s platením vkladu, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace (§ 113 ods. 3 OBZ).

Čo musí výzva konateľa na splatenie zostávajúcej časti vkladu obsahovať?

Výzva konateľa musí predovšetkým obsahovať:

  • dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace,

  • výslovné upozornenie na možnosť vylúčenia zo spoločnosti v prípade, ak spoločník neuhradí nesplatenú časť vkladu ani v dodatočnej lehote.

Zákon nezakotvuje formálne požiadavky výzvy konateľa, ale vzhľadom na závažnosť dôsledkov spojených s jej doručením spoločníkovi odporúčame, aby mala táto výzva vždy písomnú formu, a aby bola spoločníkovi doručená formou doporučenej zásielky určenej do vlastných rúk, alebo odovzdaná osobne do rúk spoločníka s tým, že prevzatie zásielky spoločník potvrdí svojím podpisom na kópii zásielky. Je to dôležité v prípade vzniku sporu o vylúčenie spoločníka, v ktorom musí spoločnosť preukázať, že ho riadne vyzvala na splnenie povinnosti a výzvu mu doručila.

Spoločníkovi, ktorý v dodatočne poskytnutej lehote svoju vkladovú povinnosť splní, trvá účasť v spoločnosti naďalej. Ak však spoločník túto svoju povinnosť nesplní ani v náhradnej lehote na základe výzvy spoločnosti, valné zhromaždenie začne rozhodovanie o jeho vylúčení.


Ak spoločník ani v poskytnutej náhradnej lehote nesplní povinnosť splatiť svoj vklad, je konateľ spoločnosti povinný zvolať valné zhromaždenie, aby mohlo rozhodnúť o vylúčení spoločníka zo spoločnosti. Konateľ by mal náležitú pozornosť venovať aj koncipovaniu pozvánky na valné zhromaždenie, ktoré má rozhodnúť o vylúčení spoločníka. Ak pozvánka neobsahuje ako jeden z bodov programu návrh na vylúčenie spoločníka pre nesplnenie jeho vkladovej povinnosti, môže sa vylúčený spoločník úspešne domôcť určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým valné zhromaždenie o jeho vylúčení rozhodlo.

Tomuto záveru svedčí i rozhodovacia prax súdov.

„Skutočnosť, že valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodlo o vylúčení spoločníka zo spoločnosti, hoci v písomnej pozvánke takýto bod programu nebol uvedený a nebol ani dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov, zakladá bez ďalšieho dôvod na určenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia súdom.”
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obo 154/02)

Na prijatie uznesenia valného zhromaždenia o vylúčení spoločníka stačí jednoduchá väčšina hlasov prítomných spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neustanovuje vyšší počet hlasov. Pri rozhodovaní valného zhromaždenia treba mať na zreteli, že pri hlasovaní o vylúčení spoločníka zo spoločnosti nemôže vykonávať hlasovacie právo ten spoločník, o vylúčenie ktorého ide. Na hlasy tohto spoločníka sa neprihliada ani pri posudzovaní uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia. V zmysle zákonnej úpravy totiž spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho nepeňažnom vklade alebo o vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.


Dňom prijatia uznesenia valného zhromaždenia o vylúčení spoločníka (príp. dňom uvedeným v rozhodnutí) prechádza priamo zo zákona obchodný podiel vylúčeného spoločníka, tzv. voľný obchodný podiel, na spoločnosť. Nakoľko spoločnosť nemôže vykonávať žiadne práva k obchodnému podielu (napr. hlasovacie), dispozičné oprávnenie k tomuto voľnému obchodnému podielu na ňu prechádza vo veľmi obmedzenom rozsahu. Dňom rozhodnutia o vylúčení spoločníka zo spoločnosti začína spoločnosti plynúť šesťmesačná lehota, v ktorej musí valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, ako naloží s týmto uvoľneným obchodným podielom.

Uvoľnený obchodný podiel môže spoločnosť na základe rozhodnutia valného zhromaždenia previesť na spoločníka alebo na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti. Posledná veta § 113 ods. 5 OBZ má kogentný charakter, čo znamená, že aj v prípade, ak spoločenská zmluva nevyžaduje na prevod obchodného podielu súhlas valného zhromaždenia, o prevode voľného obchodného podielu vždy rozhoduje valné zhromaždenie jednoduchou nadpolovičnou väčšinou prítomných spoločníkov podľa § 125 ods. 1 písm. k) OBZ s použitím § 127 ods. 3 OBZ, pokiaľ spoločenská zmluva nevyžaduje iný počet hlasov. K prevodu obchodného podielu dochádza v zmysle ust. § 115 OBZ písomnou zmluvou o prevode obchodného podielu, ktorú ako prevodca podpisuje spoločnosť (nie vylúčený spoločník), a teda v jej mene konateľ, resp. konatelia spoločnosti. Záleží na vôli spoločníkov, akým spôsobom naložia s obchodným podielom pri jeho prevode, t. j., či sa prevedie obchodný podiel v celosti na niektorého zo zostávajúcich spoločníkov, alebo sa obchodný podiel rozdelí na zostávajúcich spoločníkov, resp. či dôjde ku prevodu celého voľného obchodného podielu na tretiu osobu alebo ku rozdeleniu obchodného podielu pri jeho prevode na tretie osoby mimo okruhu spoločníkov. Spôsob určenia ceny za prevod voľného obchodného podielu bude určený dohodou v zmluve o prevode obchodného podielu, pričom zákon v tomto prípade nijakým spôsobom neobmedzuje účastníkov zmluvy vo veci spôsobu určenia ceny.

Ak valné zhromaždenie uvoľnený obchodný podiel neprevedie, je podľa dikcie zákona povinné v lehote šiestich mesiacov odo dňa vylúčenia spoločníka rozhodnúť o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka.


Tento variant prichádza do úvahy len v prípade, ak by znížením základného imania spoločnosti o vklad vylúčeného spoločníka neklesla výška základného imania pod zákonom stanovenú hranicu 5. 000,- eur.

V prípade, ak valné zhromaždenie spoločnosti neprevedie uvoľnený obchodný podiel a zároveň nezníži v zákonnej šesťmesačnej lehote základné imanie spoločnosti o vklad vylúčeného spoločníka, môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

Konateľ je v prípade vylúčenia spoločníka v kadučnom