Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Smernica o ochrane zdravia pri práci, so záťažou teplom a chladom

17.7.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.1.9.25 Smernica o ochrane zdravia pri práci, so záťažou teplom a chladom

Ing. Jozef Mikula

PhD.


Stiahnuť vzor

Názov firmy
(adresa, IČO)

 

 

Názov vnútropodnikovej smernice

 

Smernica o ochrane zdravia pri práci – so záťažou teplom a chladom

 

Prílohy

 

 

Číslo smernice

 

 

Rozsah platnosti

 

 

Za správnosť smernice zodpovedá

 

 

Za dodržiavanie smernice zodpovedá

 

 

Platnosť smernice pre obdobie

 

 

Schválil

 

 

 

Komentár:

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci vstúpila do platnosti 1. marca 2016, viacero zmien a doplnení, ktoré majú zabezpečiť jednoznačnú aplikáciu legislatívnych ustanovení v zákone č. 355/2007 Z. z., napr.:

- aplikovanie optimálnych a prípustných teplôt sa vzťahuje len na vnútorné prostredie,

- stanovuje sa vzťah medzi dlhodobou únosnou záťažou a únosným časom práce,

- stanovujú sa podmienky únosnej záťaže na pracoviskách, kde nie je možné dodržať prípustné tepelné podmienky (§ 3 ods. 3),

- nestanovuje sa maximálna hodnota prípustnej teploty pre triedu práce 3 a 4, lebo na tieto triedy sa aplikujú limity pre dlhodobo a krátkodobo únosný čas prace (tab. č. 1 až 15 prílohy č. 3) a pod.

- stanovuje podmienky na zabezpečenie pitného režimu zamestnanca a minimálne množstvo poskytovaných tekutín je uvedené v prílohe č. 4 vyhlášky.

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok I.

ÚVODNÉ USTANOVENIA, ÚČEL

Smernica stanovuje zásady odbornej prípravy zamestnancov v oblasti bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci pred so záťažou teplom a chladom. Vymedzuje základné práva a povinnosti zamestnancov pri zabezpečovaní odbornej prípravy v oblasti BOZP. Smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov. Vedúci zamestnanci sú povinní oboznámiť s touto smernicou všetkých svojich podriadených zamestnancov.

Článok II.

ROZSAH PLATNOSTI

Táto smernica je platná v rámci fy................. a záväzná pre zamestnávateľa

a všetkých jeho zamestnancov. Vzťahuje sa taktiež primerane aj na osoby, ktoré sa so

súhlasom zamestnávateľa zdržiavajú v jeho priestoroch a objektoch.

Článok III.

DEFINÍCIA POJMOV A SKRATIEK

Definície

Zamestnávateľ – názov fa.

Zamestnanci – všetci zamestnanci, ktorí sú v zmluvnom pracovnom pomere.

Vedúci zamestnanci – zamestnanci, ktorí riadia niektorý z odborov alebo oddelení.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú

alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a

pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Tepelno-vlhkostná mikroklíma je súčasť celkovej mikroklímy pracovného prostredia; jej faktormi sú najmä teplota vzduchu (ta), stredná teplota sálania (tr,m), relatívna vlhkosť vzduchu (rh), rýchlosť prúdenia vzduchu (va) a stereoteplota (tst).

Stredná teplota sálania (tr,m) je homogénna teplota okolitých plôch, pri ktorej je výmena tepla sálaním medzi povrchom ľudského tela a okolitými plochami rovnaká ako v skutočnom heterogénnom prostredí.

Stereoteplota (tst) je výsledná teplota guľového teplomeru nameraná pomocou špeciálneho nástavca v určitom priestorovom uhle; vyjadruje smerové pôsobenie tepla, najmä zo zdrojov sálania.

Výsledná teplota guľového teplomeru (tg) je ukazovateľ tepelného stavu vnútorného prostredia priestorov zahŕňajúci vplyv súčasného pôsobenia teploty vzduchu (ta), povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu (va); pre va ≤ 0,2 m.s-1 sa číselne rovná operatívnej teplote (to).

Operatívna teplota (to) je jednotná teplota uzavretého čierneho priestoru, v ktorom by medzi človekom a pracovným prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla prúdením a sálaním ako v skutočnom nehomogénnom prostredí; pri menšej rýchlosti prúdenia vzduchu ako 0,2 m.s-1 alebo pri menšom rozdiele medzi teplotou vzduchu a strednou teplotou sálania ako 4 °C sa vyjadruje približne ako aritmetický priemer súčtu teploty vzduchu (ta) a strednej teploty sálania (tr,m).

Priemerná hodnota operatívnej teploty sa stanoví časovo váženým priemerom z vypočítaných operatívnych teplôt, ktoré sa vyskytnú počas pracovnej zmeny, alebo aritmetickým priemerom v intervaloch najviac jednej hodiny.

Celkový energetický výdaj (qM) je celková tepelná produkcia organizmu zahŕňajúca základnú látkovú premenu a tepelnú produkciu vyplývajúcu z pracovného energetického výdaja; stanovuje sa fyziologickým meraním, výpočtom podľa technickej normy1) alebo orientačne podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1 a je vyjadrený triedami práce.

Záťaž teplom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; stanovuje sa jej dlhodobá a krátkodobá únosnosť.

Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody stratenej pri práci z organizmu potením a dýchaním; vyjadruje sa ako dlhodobo únosný čas práce.

Krátkodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom naakumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie prekročiť pre aklimatizovaného alebo neaklimatizovaného zamestnanca 180 kJ.m-2, pričom tejto hodnote zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 °C, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 °C a vzostup srdcovej frekvencie na hodnotu najviac 150 tepov za minútu; vyjadruje sa ako krátkodobo únosný čas práce.

Dlhodobo únosný čas práce (τsh) a krátkodobo únosný čas práce (τmax) je limitovaný čas práce, ktorý sa určuje na pracovisku, na ktorom je záťaž teplom; určuje sa v závislosti od faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy a energetického výdaja pre aklimatizovaného a neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu (Rcl).

Záťaž chladom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení minimálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; hodnotí sa z hľadiska jej únosnosti.

Dlhodobá práca je práca zamestnanca trvajúca dlhšie ako štyri hodiny za pracovnú zmenu.

Teplé obdobie je obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 °C a vyššou; ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13 °C, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie.

Mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C.

Mimoriadne chladný deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu nižšiu ako -15 °C.

Neaklimatizovaný zamestnanec je zamestnanec počas troch týždňov od nástupu na pracovisko, na ktorom sa hodnotí záťaž teplom alebo záťaž chladom.

Ukazovateľ WBGT je výpočtový ukazovateľ tepelnej záťaže, ktorý sa určuje podľa technickej normy.2)

Vonkajšie pracovisko je pracovisko na otvorenom priestranstve,3) ktoré nie je alebo je len čiastočne chránené pred poveternostnými vplyvmi.

Ohrievareň je samostatná miestnosť, časť vnútorného priestoru alebo iné vhodné zariadenie vykurované aspoň na teplotu vzduchu 22 °C, vybavené sedacím nábytkom, stolmi a vešiakmi na pracovný a ochranný odev; v odôvodnených prípadoch aj zariadením alebo priestorom na údržbu osobných ochranných pracovných prostriedkov4) a vybavením na ohrievanie rúk.

Skratky

BOZP - bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

MZ - Ministerstvo zdravotníctva

NR SR - Národná rada Slovenskej republiky

OOPP - osobné ochranné pracovné prostriedky

OPP - ochrana pred požiarmi

PÚ - pracovný úraz

STN - slovenská technická norma

ZP - zákonník práce

Z. z. - zbierka zákonov

ČASŤ II

Článok IV.

Triedy práce, optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy

(1) Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci. Triedy práce sú uvedené v prílohe č. 1.

(2) Zamestnávateľ na pracovisku zabezpečuje pre zamestnanca optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom aj chladnom období podľa prílohy č. 2; predpoklady na dosiahnutie optimálnych hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vytvára stavebným riešením budovy a tam, kde to neumožňuje stavebné riešenie budovy, tieto podmienky zabezpečuje technickými opatreniami.

(3) Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca a kde nemožno zabezpečiť optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy podľa odseku 2, zamestnávateľ zabezpečuje prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy okrem:

a) pracoviska, kde nemožno technickými opatreniami odstrániť záťaž teplom alebo záťaž chladom z technologických dôvodov, alebo

b) mimoriadne teplých dní a mimoriadne chladných dní.

(4) Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú operatívna teplota (to), rýchlosť prúdenia vzduchu (va) a relatívna vlhkosť vzduchu (rh), sú pre teplé obdobie a chladné obdobie uvedené v prílohe č. 2. Pre triedy práce 3 a 4 nie sú určené optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre jednotlivé obdobia. Pre triedy práce 3 a 4 je určený dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce uvedený v § 4 a v prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 až 15.

(5) Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonávajú práce zaradené do tried práce 1a a 1b podľa prílohy č. 1, majú byť splnené aj tieto požiadavky:

a) rozdiel teploty vzduchu medzi úrovňou hlavy a členkov nie je väčší ako 3 °C,

b) asymetria teploty sálania od okien alebo od iných chladných zvislých povrchov nie je väčšia ako 10 °C,

c) asymetria teploty sálania od teplého stropu alebo od iných vodorovných povrchov nie je väčšia ako 5 °C.

(6) Ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie byť väčšia ako 200 W.m-2; pri priamom slnečnom žiarení cez osvetľovacie otvory má byť vzájomná poloha otvorov, protislnečných clôn a stálych pracovných miest riešená tak, aby počas pracovnej zmeny nebola hlava zamestnanca vystavená priamemu slnečnému žiareniu viac ako desať minút.

(7) Rozsah prípustných hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu v chladnom období aj v teplom období je pri dlhodobej práci 30 % až 70 %; pri trvalom prekračovaní vlhkosti na vnútornom pracovisku nad 90 % zamestnávateľ zabezpečuje účinné opatrenia na jej zníženie.

 Komentár:

Na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca (v sede alebo v stoji) a nie je možné zabezpečiť optimálne mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dodržiavanie prípustných mikroklimatických podmienok s výnimkou:

• pracoviska vyžadujúceho osobitné tepelné podmienky,

• pracoviska, na ktorom z technologických dôvodov nie je možné odstrániť záťaž teplom alebo chladom,

• mimoriadnych teplých (teplota vonkajšieho vzduch v tieni vyššia ako 30 °C) a mimoriadnych chladných dní (teplota vonkajšieho vzduchu nižšia ako - 15 °C).

Rozsah prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok na pracovisku je stanovený pre teplé a zimné obdobie roka, pričom rozsah prípustných hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu v teplom a chladnom období roka je pri dlhodobej práci 30 % až 70 %. Ak relatívna vlhkosť na pracovisku trvale prekračuje 90 %, zamestnávateľ musí zabezpečiť účinné náhradné opatrenia.

Na pracoviskách, na ktorých sa vykonávajú práce zaradené do tried 1a a 1b musia byť splnené ďalšie požiadavky uvedené v odseku 5, body a, b a c.

Pre triedy 3 a 4 sa tieto faktory neurčujú, v tomto prípade sa určuje dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce.

 Súčasťou tohto paragrafu a príslušnej prílohy číslo 1 je aj zatriedenie typov prác podľa tried, ktoré sa určujú podľa  energetického výdaja počas výkonu danej práce. Práce sa delia nasledovne : Trieda 1 : a, b, c; Trieda 2 : a, b; Trieda 3 a Trieda 4.

 Trieda 1: Do tejto kategórie patria práce vykonávajúce posediačky, s minimálnou alebo menšou pohybovou aktivitou, napr. kancelárske práce, šitie, laboratórne práce, administratívne činnosti, práca s PC a pod. Delí sa na podtriedy a, b, c  podľa stupňa vynaloženej energie na výkon činnosti. Podtrieda c zahrňuje už aj prácu vykonávanú postojačky s trvalým zapojením rúk a nôh, prenosom menších bremien alebo práca so živým bremenom. Tu patria napríklad práca pokladníčok a predavačov, sústružníkov, zváračov alebo práca zdravotnej sestry či ošetrovateľky pri lôžku.

Trieda 2 s podtriedou a zahrňuje práce, ktoré sa vykonávajú postojačky s trvalým zapojením oboch horných končatín, občas v predklone či kľačiačky alebo chôdza, ako napríklad: údržba strojov, mechanici, práca v stavebníctve, maliari izieb, ručné upratovanie veľkých plôch, strojová výroba v drevospracujúcom priemysle.

Podtrieda b zahrňuje práce, ktoré sa vykonávajú postojačky s trvalým zapojením oboch horných končatín, trupu, chôdza pri klasických stavebníckych prácach, záhradnícke práce a práca v poľnohospodárstve.

Je potrebné spresniť, že uvedené príklady činností sú orientačné. Práce neuvedené v tabuľke možno zaradiť podľa podobných činností. Na spoľahlivé zatriedenie práce sa vykoná objektívne meranie energetického výdaja s podrobnou analýzou vykonávanej činnosti.

Článok V.

Únosná záťaž teplom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom

(1) Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž teplom hodnotí podľa operatívnej teploty to alebo výslednej teploty guľového teplomeru tg v spojení s relatívnou vlhkosťou vzduchu rh a rýchlosťou prúdenia vzduchu va. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne teplých dní, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom, možno použiť údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu5) alebo orientačným meraním.

(2) Na vnútornom pracovisku, na ktorom je v dôsledku záťaže teplom z technologických dôvodov prekračovaná maximálna hodnota prípustnej operatívnej teploty podľa odseku 1 pre danú triedu práce podľa prílohy č. 2, a na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní sa čas práce upraví tak, aby bol dodržaný najmä dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce; v odôvodnených prípadoch sa pri záťaži teplom vykonajú aj ďalšie opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 v štvrtom bode.

(3) Dlhodobo únosný čas práce, ako aj krátkodobo únosný čas práce pri záťaži teplom sa určuje v závislosti od triedy práce a od hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre aklimatizovaného, ako aj neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu podľa prílohy č. 3 tabuliek č. 1 až 15. Ak pri určovaní dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce nemožno z dôvodov iných zadávacích parametrov, ako sú iná teplota vzduchu, iná rýchlosť prúdenia vzduchu alebo iná relatívna vlhkosť vzduchu, vychádzať z prílohy č. 3 tabuliek č. 1 až 15, dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce možno určiť podľa príslušnej technickej normy.6)

(4) Dodržanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním práce a odpočinku. Výpočet dĺžky pracovných cyklov a bezpečnostných prestávok je uvedený v prílohe č. 3 v druhom bode. Režim práce a odpočinku sa určuje aj vtedy, ak dlhodobo únosný čas práce, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 až 15, je kratší ako trvanie pracovnej zmeny.

(5) Dodržanie dlhodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním krátkodobo únosného času práce a odpočinku aj vtedy, ak pracovná zmena trvá viac ako osem hodín; krátkodobo únosný čas práce a minimálny čas trvania bezpečnostnej prestávky, ktoré sú vypočítané podľa prílohy č. 3 druhého bodu pre osemhodinovú pracovnú zmenu, sa musia dodržať.

(6) Tepelná záťaž zo sálania silných zdrojov sa vyhodnocuje pre každé exponované pracovné miesto s využitím primeranej metódy hodnotenia pomocou stereoteploty, asymetrie teploty sálania alebo podľa ukazovateľa WBGT. Pri zdrojoch sálavého tepla, pri ktorých stereoteplota na pracovnom mieste prekračuje 43 °C, alebo ak ožiarenosť prekračuje 700 W.m-2, sa použije ochrana proti sálavému teplu.

(7) Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom je aj zabezpečenie pitného režimu.

 Komentár:

 Pri prekročení prípustnej teploty na vnútornom pracovisku a na iných (najmä vonkajších) pracoviskách počas mimoriadne teplých dní zamestnávateľ musí vykonať príslušné ochranné a preventívne opatrenia. Čas práce sa musí upraviť tak, aby bol dodržaný najmä dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce. Ochranné a preventívne opatrenia však zamestnávateľ musí vykonávať aj vtedy, ak teploty ešte nedosahujú hodnoty oprávňujúce k stanoveniu režimu dlhodobo a krátkodobo únosného času práce, pretože samotné prekročenie prípustnej teploty je už dôvodom aj na vykonávanie ďalších opatrení podľa prílohy č. 3 (posun začiatku pracovnej zmeny, striedanie/rotácia zamestnancov, klimatizácia alebo nútené vetranie a pod.). Uvedené opatrenia sú len príklady a vykonávajú sa iba tie z vymenovaných opatrení, ktoré sú odôvodnené a vykonateľné v daných podmienkach a majú ochranný a preventívny účinok na zdravie zamestnancov pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Stanovenie dlhodobo a krátkodobo únosného času práce sa realizuje podľa tabuliek č. 1 až 15 prílohy č. 3. V prípade iných vstupných parametrov, než aké sú uvedené v týchto tabuľkách (iná vlhkosť, prúdenie vzduchu či vlastnosti odevu), nová vyhláška umožňuje výpočet dlhodobo a krátkodobo únosného času práce podľa normy STN EN ISO 7933 Ergonómia tepelného prostredia. Analytické určovanie a interpretácia tepelného zaťaženia predpokladaného tepelného namáhania výpočtom (ISO 7933 : 2004).

Dodržiavanie dlhodobo a krátkodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním práce a odpočinku max) vyjadrené rovnakou hodnotou - vtedy sa výpočet nepoužije a samotnú pracovnú zmenu tvorí len jeden pracovný cyklus.sh) a krátkodobo únosný čas práce (. Dĺžka pracovného cyklu a prestávok, ako aj počet prestávok sa stanovuje podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3. Výnimkou je, ak dlhodobo únosný čas práce (????

Článok VI.

Únosná záťaž chladom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži chladom

(1) Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa operatívnej teploty to; pri práci vykonávanej na vonkajšom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa teploty vzduchu ta korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu va. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne chladných dní, pri ktorých je predpoklad záťaže chladom, možno použiť údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu5) alebo orientačným meraním.

(2) Teplota vzduchu korigovaná podľa rýchlosti prúdenia vzduchu je uvedená v prílohe č. 3 tabuľke č. 16.

(3) Zamestnanec môže byť exponovaný záťaži chladom, len ak vykonáva dlhodobú prácu na vnútornom pracovisku, kde má byť z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako minimálna hodnota prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce, alebo ak na vonkajšom pracovisku vykonáva prácu zodpovedajúcu energetickému výdaju 106 W.m-2 a viac (triedy práce 1c až 4 podľa prílohy č. 1).

(4) Ak operatívna teplota na vnútornom pracovisku alebo korigovaná teplota vzduchu na vonkajšom pracovisku (ďalej len „teplota prostredia“) klesne pod 10 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ochranný pracovný odev s takými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré zabezpečia tepelne neutrálne podmienky ľudského organizmu vyjadrené teplotou vnútorného prostredia organizmu 36 °C až 37 °C, a pracovnú obuv chrániacu pred chladom; ak rýchlosť prúdenia vzduchu prekračuje 1,8 m.s-1, tepelnoizolačné vlastnosti odevu majú splniť uvedené podmienky v závislosti od teploty vzduchu korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste.

(5) Ak pri dlhodobej práci vykonávanej na pracovisku s teplotou prostredia 10 °C a nižšou nepostačujú tepelnoizolačné vlastnosti ochranného odevu na zabezpečenie tepelne neutrálnych podmienok, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci v ohrievarni; v odôvodnených prípadoch sa pri záťaži chladom vykonajú aj ďalšie opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 v štvrtom bode.

(6) Ak teplota prostredia klesne pod 4 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi aj ochranné rukavice chrániace pred chladom.

(7) Ak zamestnanec vykonáva prácu v trvaní dvoch hodín a viac na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci spojenú s odpočinkom v ohrievarni; pri dlhodobej práci na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou zabezpečí ohrievareň s možnosťou ohrievania rúk.

(8) Ohrievareň sa spravidla nezabezpečuje pre dlhodobú prácu pri teplote prostredia vyššej ako 10 °C spojenú s manipuláciou s materiálom vyžadujúcim priamy kontakt tepelne nechránenej pokožky, ktorého teplota je 10 °C a nižšia; zamestnávateľ zabezpečí počas takejto pracovnej zmeny možnosť ohrievania rúk.

(9) Pre zamestnanca, ktorý vykonáva práce na vonkajšom pracovisku s častou zmenou miesta činnosti, nie je potrebné zabezpečovať ohrievareň, ak zamestnávateľ ohriatie zamestnanca zabezpečí iným spôsobom.

(10) Zamestnávateľ čas práce upraví tak, aby bezpečnostné prestávky medzi jednotlivými časovými úsekmi nepretržitej práce umožnili pobyt v ohrievarni najmenej desať minút, pričom jeden časový úsek nepretržitej práce pri teplote prostredia:

a) od 10 °C do 4 °C neprekročí tri hodiny,

b) od 4 °C do -10 °C neprekročí dve hodiny,

c) od - 10 °C do -20 °C

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: