dnes je 12.11.2019
Input:

Porovnanie postavenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a tichého spoločníka

20.6.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.06.1.2 Porovnanie postavenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a tichého spoločníka

JUDr. Zuzana Bartová; JUDr. Zuzana Nevolná; JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Platná právna úprava umožňuje, aby sa fyzické osoby i právnické osoby zúčastňovali na podnikaní spoločnosti s ručením obmedzeným buď formou priamej účasti v nich ako riadni spoločníci, alebo formou tzv. tichého spoločenstva ako tichí spoločníci. Bez ohľadu na počet osôb, ktoré sa môžu priamo zúčastňovať na podnikaní spoločnosti s ručením obmedzeným (zákon stanovuje limit počtu spoločníkov na 50), môže na jej podnikaní formou nepriamej účasti ako tichý spoločník participovať v podstate akýkoľvek počet osôb.

Kto môže byť tichým spoločníkom

Tichým spoločníkom môže byť každá fyzická či právnická osoba, bez ohľadu na to, či je podnikateľom. Tichým spoločníkom teda môže byť ktokoľvek, kto má záujem vložiť určitý vklad do podnikania iného podnikateľského subjektu a ním sa podieľať na jeho podnikaní. Motívom tejto formy účasti na podnikaní býva jej anonymita, keďže na rozdiel od riadnych spoločníkov, ktorých identifikácia je uvedená v obchodnom registri, totožnosť a existencia tichých spoločníkov je skrytá – neverejná. Táto výhoda je však kompenzovaná, a to stratou práv riadnych spoločníkov, ktorí ovplyvňujú podnikanie spoločnosti rozhodovaním o jej záležitostiach na valnom zhromaždení. Tichí spoločníci nemôžu priamo svojou vôľou ovplyvniť a presadiť prijatie rozhodnutí. Obchodná spoločnosť môže teda uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve s akoukoľvek fyzickou a právnickou osobou. Podmienkou však je, aby spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá s tichým spoločníkom uzatvára zmluvu o tichom spoločenstve, bola založená za účelom podnikania (spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť podľa platnej právnej úpravy založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje). Taktiež spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť (z rôznych dôvodov) tichým spoločníkom iného podnikateľa. Vznik tichého spoločenstva nie je viazaný na uzavretie spoločenskej zmluvy, resp. nadobudnutie obchodného podielu jeho prevodom, ako tomu je v prípade vzniku účasti riadneho spoločníka na spoločnosti (zakladajúci spoločník alebo pristupujúci spoločník). Vklad tichého spoločníka nie je vkladom do základného imania spoločnosti, to znamená, že jeho účasť na podnikaní spoločnosti nie je viazaná na zvýšenie základného imania spoločnosti. Vzťah tichého spoločníka a spoločnosti je vzťahom, ktorý vzniká na zmluvnom základe, a to na základe zmluvy o tichom spoločenstve. Tento zmluvný typ nemá povahu spoločenskej alebo zakladateľskej zmluvy, pretože nezakladá nový právny subjekt odlišný od zmluvných strán.

Kto uzatvára a rozhoduje o uzavretí zmluvy o tichom spoločenstve?

Vstup tichého spoločníka do obchodnej spoločnosti je pomerne výrazným zásahom do práv riadnych spoločníkov spoločnosti, keďže tichý spoločník sa taktiež podieľa na zisku spoločnosti, čo ovplyvňuje sumu podielu na zisku vyplatenú spoločníkom. O uzavretí zmluvy o tichom spoločenstve rozhoduje štatutárny orgán spoločnosti, nie je však vylúčené, že bude rozhodovanie o tejto záležitosti zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, resp. spoločníkov spoločnosti.


Vzhľadom na skutočnosť, že tichý spoločník je osobou, ktorá sa podieľa na zisku spoločnosti, odporúčame, aby rozhodovanie o vzniku tichého spoločenstva a schvaľovanie zmluvy o tichom spoločenstve, resp. jej návrhu, patrilo do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti. V opačnom prípade, ak konateľ uzavrie zmluvu o tichom spoločenstve, bude musieť spoločníkom relevantne odôvodniť výhody uzavretia tejto zmluvy pre spoločnosť.

V prípade, ak spoločenská zmluva nezveruje rozhodovanie o tejto záležitosti valnému zhromaždeniu, vzhľadom na uvedené odporúčame, aby konatelia uzatvárali zmluvy o tichom spoločenstve s odbornou starostlivosťou, ktorá by sa mala prejaviť predovšetkým v tom, že dohoda o výške vkladu tichého spoločníka bude v rozumnom pomere k výške podielu tichého spoločníka na zisku, t. j. uzavretie tejto zmluvy bude pre spoločnosť v čase jej uzavretia výhodným obchodom a prínosom. Preukázanie tejto skutočnosti bude zaťažovať konateľa. Zmluva by v žiadnom prípade nemala obsahovať pre spoločnosť nevýhodnú (hoci zákonom dovolenú) elimináciu podielu tichého spoločníka na strate spoločnosti a pod.

Taktiež opačný scenár, t. j. rozhodovanie o účasti na podnikaní iného podnikateľa formou tichého spoločenstva, v prípade, ak má spoločnosť s ručením obmedzeným vystupovať na strane tichého spoločníka, je veľmi citlivou otázkou, keďže sa o vklad do podnikania iného podnikateľa zmenšuje majetok spoločnosti. Z tohto dôvodu i v tomto prípade odporúčame zveriť toto rozhodovanie do pôsobnosti valného zhromaždenia. V týchto prípadoch je pre spoločnosť výhodné v zmluve dohodnúť elimináciu podielu tichého spoločníka na strate podnikateľa, zakotviť v nej postih za omeškanie s výplatou podielu na zisku a pod. V prípade peňažného vkladu tichého spoločníka, vložením vkladu vzniká k nemu vlastnícke právo pre spoločnosť. Ak ide o nepeňažný vklad, spoločnosť nadobúda len právo užívať nehnuteľnosť, ale nestáva sa jej vlastníkom. Vhodné je v zmluve o tichom spoločenstve upraviť, že sa tichý spoločník v prípade vloženia nepeňažného vkladu nepodieľa na strate spoločnosti, čo je možné dohodnúť aj pri peňažnom vklade.

VSTUP DO SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM

Riadny spoločník

Fyzická alebo právnická osoba sa spoločníkom spoločnosti stáva:

  • pri založení/vzniku spoločnosti podpisom spoločenskej zmluvy a následným zápisom spoločnosti do obchodného registra,

  • počas existencie spoločnosti:

    1. pri zvýšení základného imania - prevzatím záväzku na nový vklad do spoločnosti (osvedčením pravosti podpisu pristupujúceho spoločníka na vyhlásení o prevzatí záväzku na nový vklad),
    2. osvedčením pravosti podpisov účastníkov zmluvy o prevode obchodného podielu alebo časti obchodného podielu zo spoločníka na nadobúdateľa (zmluva je účinná vo vzťahu medzi zmluvnými stranami momentom osvedčenia pravosti podpisov jej účastníkov, vo vzťahu k spoločnosti nadobúda účinky jej doručením do sídla spoločnosti, resp. pri väčšinovom obchodnom podiele zápisom prevodu do obchodného registra),
    3. pri prechode obchodného podielu na dediča alebo právneho nástupcu – deň smrti pôvodného spoločníka – fyzickej osoby, deň zápisu zlúčenia do obchodného registra (ak zlúčením zaniká pôvodný spoločník) a pod.,
  • na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom; výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, celková hodnota vkladov sa musí zhodovať s hodnotou výšky základného imania spoločnosti;

  • na vnesenom vklade spoločníka sa zakladá jeho obchodný podiel, ktorý predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti - jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak; obchodným podielom môže spoločník disponovať a previesť ho za podmienok určených zákonom a spoločenskou zmluvou na iné osoby;

  • peňažné vklady môžu byť splatené aj po vzniku spoločnosti (po jej zápise v obchodnom registri), resp. po prevzatí záväzku záujemcu na nový vklad (pokiaľ spoločnosť nezaložil jediný zakladateľ;

  • peňažné vklady musia byť splatené v lehote určenej spoločenskou zmluvou, ktorá nemôže byť dlhšia ako päť rokov odo dňa vzniku spoločnosti, resp. odo dňa vstupu spoločníka do spoločnosti, resp. odo dňa prevzatia záväzku na nový peňažný vklad;

  • pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť na každý peňažný vklad splatených najmenej 30%; celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 2 500 eur;

  • ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie;

  • nepeňažné vklady musia byť splatené vždy pred zápisom spoločnosti do obchodného registra - vlastnícke, prípadne iné práva (napr. ak bola ako predmet nepeňažného vkladu do spoločnosti vložená licencia na využívanie priemyselného vzoru) k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku, s výnimkou prípadov, keď Obchodný zákonník ustanovuje inak. Takýmto prípadom je predovšetkým vklad nehnuteľnosti do základného imania, keď vlastnícke právo prechádza na spoločnosť až dňom jeho vkladu do katastra nehnuteľností. V prípade, ak je predmetom vkladu nehnuteľnosť, považuje sa vklad za splatený odovzdaním písomného vyhlásenia vkladateľa nehnuteľnosti opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vlastnícke právo však spoločnosť nadobúda až dňom jeho vkladu do katastra nehnuteľností. V prípade, že Okresný úrad, katastrálny odbor nezapíše návrh nepeňažného vkladu do katastra nehnuteľností a spoločník neopraví vytýkané nedostatky v návrhu na vklad v požadovanej lehote, nepeňažný vklad sa nepovažuje za splatený. Ďalším prípadom oneskoreného prechodu vlastníckeho práva sú vklady, ktorých predmetom sú práva k nehmotným statkom, napr. priemyselné a úžitkové vzory alebo ochranné známky – v týchto prípadoch sa napr. na účinnosť zmluvy o prevode ochrannej známky vyžaduje zápis v registri ochranných známok vedenom Úradom priemyselného vlastníctva SR. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, lebo (napr. Okresný úrad, katastrálny odbor zamietne návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech spoločnosti), je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť;

  • spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady (za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania);

  • ak spoločník v lehote ustanovenej zákonom, prípadne spoločenskou zmluvou neuhradí nesplatenú časť svojho vkladu, mal by sa zo zákona uplatniť režim tzv. kadučného konania, ktoré môže vyústiť do vylúčenia spoločníka valným zhromaždením spoločnosti a uvoľnením jeho obchodného podielu. Tomuto krajnému dôsledku však predchádza pomerne rigidne upravené konanie, spočívajúce v aktívnom konaní spoločnosti a jej štatutárneho orgánu – konateľa vo vzťahu k spoločníkovi, ktorý je so splatením vkladu v omeškaní. V takomto prípade má konateľ povinnosť postupovať v súlade so zákonným režimom a riešiť stav omeškania spoločníka. Spoločník je povinný odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vkladu platiť spoločnosti úroky z omeškania vo výške 20% z nesplatenej sumy. Spoločenská zmluva môže modifikovať výšku úroku z omeškania, prípadne môže povinnosť spoločníkov platiť úroky z omeškania úplne vylúčiť. Konateľ je povinný vyzvať spoločníka, ktorý je so splatením vkladu v omeškaní, na splatenie zostávajúcej časti vkladu, pričom táto výzva musí spĺňať zákonom zakotvené náležitosti, a to musí obsahovať dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace od doručenia výzvy, ako i výslovné upozornenie, že v prípade, ak spoločník neuhradí nesplatenú časť vkladu v dodatočnej lehote, môže byť zo spoločnosti vylúčený;

  • v prípade, ak spoločníkovi márne uplynie dodatočne poskytnutá minimálne trojmesačná lehota na splatenie vkladu stanovená vo výzve, spoločnosť môže spoločníka zo spoločnosti vylúčiť. Rozhodovanie o vylúčení spoločníka zo spoločnosti z dôvodu nesplnenia jeho vkladovej povinnosti je v zmysle ust§ 125 ods. 1 písm. h) ObchZ vo výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia. Vylúčením spoločníka zo spoločnosti jeho obchodný podiel prechádza na spoločnosť, ktorá musí pri dispozícii s ním postupovať v súlade so zákonom zakotveným režimom a do 6 mesiacov uvoľnený obchodný podiel usporiadať, čo môže výrazným spôsobom ovplyvniť rozhodovacie pomery v spoločnosti. Rozhodovanie o vylúčení spoločníka má vo vzťahu k nemu sankčný charakter, čo je zohľadnené aj skutočnosťou, že zo zákona postačuje na prijatie takéhoto závažného rozhodnutia súhlas jednoduchej – nadpolovičnej väčšiny prítomných spoločníkov. Spoločenská zmluva môže tieto podmienky sprísniť. V zmysle ust. § 127 ods. 5 písm. b) Obchodného zákonníka spoločník v prípade, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho vylúčení zo spoločnosti, nehlasuje;

  • právo účasti a hlasovania na valnom zhromaždení spoločnosti;

  • právo na kontrolu, v rámci tohto práva požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti (napr. zmlúv, účtovných dokladov, a pod.);

  • právo uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľom (nároky na náhradu škody alebo iné nároky);

  • právo uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči spoločníkom (nárok na splatenie vkladu, príp. príplatku proti spoločníkovi, ktorý je s touto povinnosťou v omeškaní, nárok na vrátenie plnenia poskytnutého spoločníkom v rozpore so zákonom);

  • právo podania žaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 Obchodného zákonníka;

  • právo na podiel na zisku spoločnosti;

  • právo na vyrovnací podiel (v prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti za jej trvania);

  • právo na podiel na likvidačnom zostatku (v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou);

  • právo na prevod obchodného podielu a právo zriadenia záložného práva na obchodný podiel, právo na prevod obchodného podielu však môže byť obmedzené a viazané na súhlas valného zhromaždenia, ale spoločenská zmluva môže obsahovať ustanovenie, že sa prevod obchodného podielu vylučuje, na záložné právo na obchodný podiel sa uplatňuje rovnaký postup ako pri prevode obchodného podielu, ak je prevod obchodného podielu vylúčený, nie je možné na obchodný podiel zriadiť záložné právo;

  • právo požiadať o zvolanie valného zhromaždenia (u spoločníkov, ktorých vklady dosahujú 10% základného imania);

  • právo prijímať rozhodnutia mimo valného zhromaždenia (rozhodovanie per rollam);

  • právo požiadať súd o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti;

  • uplynutím doby, na ktorú bola zmluva o tichom spoločenstve uzavretá;

  • výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú;

  • vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku;

  • ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu;

  • zánikom spoločnosti s ručením obmedzeným (výmazom z obchodného registra).

Tichý spoločník

Fyzická alebo právnická osoba sa tichým spoločníkom spoločnosti stáva uzavretím zmluvy o tichom spoločenstve. Podpisy zmluvných strán na tejto zmluve nemusia byť úradne osvedčené. V mene podnikateľa – spoločnosti s ručením obmedzeným zmluvu uzatvára konateľ/konatelia, ktorí konajú spôsobom zapísaným v obchodnom registri, prípadne splnomocnenec spoločnosti. Zmluva sa neeviduje v žiadnom osobitnom registri. Fyzická alebo právnická osoba uzavierajú zmluvu o tichom spoločenstve v prípade, ak sa chcú zúčastniť na podnikaní inej osoby, avšak chcú mať utajenú svoju totožnosť,

Obsah zmluvy o tichom spoločenstve

Právna úprava tichého spoločenstva je obsahom ust. § 673 až § 681Obchodného zákonníka. Zmluva o tichom spoločenstve zakladá tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah, to znamená, že právne vzťahy z tohto záväzkového vzťahu sa budú bez ohľadu na právny status tichého spoločníka (či sú to podnikatelia alebo osoby, ktoré nepodnikajú) vždy spravovať Obchodným zákonníkom. V praxi to znamená, že podmienky ukončenia zmluvy, premlčania práv a pod. sa budú spravovať týmto zákonom a nie Občianskym zákonníkom (napr. všeobecná premlčacia lehota v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je štvorročná na rozdiel od všeobecnej premlčacej lehoty v občianskoprávnych vzťahoch, ktorá je trojročná).

Podstatnými obsahovými a formálnymi časťami zmluvy o tichom spoločenstve, ktoré musí zmluva obsahovať na to, aby vzniklo tiché spoločenstvo, sú:

  1. určenie zmluvných strán, t. j. podnikateľa a tichého spoločníka,
  2. dohoda o druhu a výške vkladu tichého spoločníka,
  3. dohoda o výške podielu tichého spoločníka na zisku, prípadne dohoda o tom, že sa podieľa aj na strate spoločnosti,
  4. písomná forma zmluvy.

Písomná forma zmluvy musí byť dodržaná, keďže Obchodný zákonník jednoznačne zakotvuje povinnosť zmluvných strán dodržať predpísanú písomnú formu právneho úkonu, ak je pre príslušný zmluvný typ takto predpísaná v základnom ustanovení tohto zmluvného typu.

Bez uvedených podstatných častí nebude možné zmluvu posudzovať ako zmluvu o tichom spoločenstve, čo potvrdzuje i platná judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorý v Rozsudku zo dňa 3. júna 1998, sp. zn. 6Obo 95/98 rozhodol, že ak nie je v zmluve o tichom spoločenstve určená výška zisku, vyplývajúca z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa podnikateľ zaväzuje platiť tichému spoločníkovi, nedôjde k jej vzniku, pretože v zmluve chýba podstatná časť. Zároveň dôkladné vymedzenie jej podstatných častí odlišuje tento zmluvný typ jednoznačne od zmluvy o združení. Komparáciu týchto dvoch zmluvných typov vykonal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Obo 72/2003, z ktorého vyplynul záver, v zmysle ktorého na to, aby išlo podľa obsahu zmluvy o tento zmluvný typ zmluvy o tichom spoločenstve, musí ísť o záväzok tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi presne vymedzený vklad, ktorým sa mieni podieľať na jeho podnikaní, a rovnako musí byť určený jeho podiel tak na zisku, ako aj na strate podnikateľa. Prípadné uvedenie výšky majetku podnikateľa, ktorým sa sám podieľa na podnikaní, ktoré nepatrí medzi podstatné časti zmluvy o tichom spoločenstve (a takýto údaj v zmluve nebýva obvyklý), nemá bez ďalšieho za následok zmenu charakteru takejto zmluvy. V konaní bolo preukázané, že tichý spoločník sa zúčastňoval na podnikaní podnikateľa výlučne svojím peňažným vkladom, pričom za jeho poskytnutie mu patril podiel na zisku podnikateľa. Nemohla preto obstáť obrana žalovaného, že podľa obsahu malo ísť o zmluvu o združení podľa § 829a OZkeďže chýbala podstatná časť tohto zmluvného typu, ktorou je záväzok účastníkov združenia spoločne sa pričiniť o dosiahnutie dohodnutého účelu určitou činnosťou dohodnutou v zmluve.

Vklad spoločníka do základného imania spoločnosti

Základnou povinnosťou spoločníka ako osoby podieľajúcej sa na hospodárskom výsledku spoločnosti je tzv. vkladová povinnosť, ktorej obsahom je záväzok spoločníka vniesť do spoločnosti určitú hodnotu ako vklad, ktorým sa podieľa na vytvorení základného imania spoločnosti. Minimálnu výšku vkladu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným stanovil zákon na sumu 750 eur (minimálna výška základného imania spoločnosti tvoreného vkladmi všetkých spoločníkov je 5 000 eur).

Obsahom záväzku spoločníka splatiť vklad do základného imania spoločníka je teda jeho povinnosť previesť na spoločnosť určitý majetok. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom vkladu môžu byť peniaze ako i iný oceniteľný majetok, rozumieme splatením vkladu tak splatenie peňažného vkladu, ako i poskytnutie nepeňažného vkladu. Platná právna úprava formuluje základné pravidlá, ktoré pri splácaní vkladov spoločníkmi musia byť dodržané, a to:

V prípade vkladov riadnych spoločníkov zákon stanovuje významnú reštrikciu vzhľadom na možnosť jednostranného započítania pohľadávky spoločníka voči spoločnosti (t. j., ak spoločnosť spoločníkovi dlhuje) oproti pohľadávke spoločnosti na splatenie vkladu, ku ktorému sa spoločník zaviazal. Takýto zápočet je zakázaný, s výnimkou prípadu, ak spoločník plní za spoločnosť z titulu jeho zákonného ručenia (ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri – viac o ručení ďalej v texte).

Vklad tichého spoločníka

Tichý spoločník sa na podnikaní podnikateľa podieľa svojím vkladom. Určenie druhu a výšky vkladu tichého spoločníka je podstatnou časťou zmluvy o tichom spoločenstve. Okrem týchto základných častí je však v súvislosti s vnesením vkladu tichého spoločníka do podnikania potrebné v zmluve upraviť i ďalšie náležitosti, t. j. najmä určiť cenu, prípadne i spôsob ocenenia vkladu (tichý spoločník nie je zo zákona povinný mať vyhotovený znalecký posudok na predmet nepeňažného vkladu), moment odovzdania vkladu, následky omeškania s odovzdaním vkladu a pod. Na tichého spoločníka sa totiž nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka stanovujúce povinnosti v súvislosti s vkladmi spoločníkov.

Vklad tichého spoločníka môže byť peňažný, nepeňažný, prípadne i kombinovaný. Ak je predmetom vkladu určitá peňažná čiastka, ktorú je tichý spoločník povinný spoločnosti odovzdať v hotovosti alebo bezhotovostným spôsobom, ide o peňažný vklad. Pokiaľ ide o nepeňažný vklad, ten môže mať hmotnú alebo nehmotnú podobu. Predmetom nepeňažného vkladu bude najčastejšie určitá hnuteľná vec (predovšetkým stroje, motorové vozidlá alebo iné zariadenia využiteľné pre podnikanie podnikateľa) alebo nehnuteľnosť.

Zmluva by mala obsahovať podrobnosti vzhľadom na moment odovzdania vkladu, t. j. vo veci tzv. splatnosti vkladu. Ak zmluva podrobnosti neobsahuje, platí, že tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo mu umožniť jeho využitie pri podnikaní bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje ani podrobnosti o následkoch omeškania tichého spoločníka s odovzdaním vkladu, mala by tieto ustanovenia obsahovať zmluva. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na postupe pri omeškaní v zmluve, budú sa aplikovať všeobecné ustanovenia zákona o porušení zmluvných povinností, s dôrazom na ust. § 365 až § 369 ObchZ, ak sú predmetom vkladu peniaze. V zmysle platnej právnej úpravy, ak bude tichý spoločník v omeškaní s odovzdaním peňažného vkladu alebo jeho časti, bude povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka – úroky o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania.

Podrobné vymedzenie predmetu vkladu v zmluve má význam i z dôvodu odlišného režimu prechodu vlastníckeho práva k predmetu vkladu z tichého spoločníka na podnikateľa. V prípade hnuteľných vecí sa podnikateľ stáva ich vlastníkom momentom ich prevzatia. Ak je predmetom vkladu tichého spoločníka nehnuteľnosť, jej vkladom do spoločnosti neprejde do vlastníctva podnikateľa (okrem prípadu, že sa na tom zmluvné strany výslovne dohodnú), ale podnikateľ je po dobu trvania zmluvy oprávnený na jej užívanie. Táto skutočnosť však môže byť v zmluve modifikovaná, a to tým spôsobom, že sa účastníci zmluvy dohodnú, že podnikateľ nadobudne k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vkladu tichého spoločníka, vlastnícke právo. Na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebný vklad tohto práva v prospech spoločnosti do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa zmluvné strany dohodnú na prevode vlastníctva ku vkladu tvorenému nehnuteľným majetkom, musia dodržať predovšetkým ustanovenia katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov) o náležitostiach listín, na základe ktorých rozhoduje príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra.

Predmet vkladu tichého spoločníka môže mať i nehmotnú podobu, najčastejšie ide o vklad určitého práva, ktoré bude predstavované najmä pohľadávkou tichého spoločníka ako práva na plnenie od jeho dlžníka, pričom na podnikateľa v tomto prípade prechádza aj príslušenstvo tejto pohľadávky. Okrem tohto typického prípadu, môžu mať nehmotné práva i charakter priemyselných práv (napr. právo na využitie priemyselného alebo úžitkového vzoru, právo na využitie ochrannej známky a pod.) alebo autorských práv (najmä právo na využitie softvéru a pod.). Ak je predmetom vkladu tichého spoločníka určité právo, podnikateľ je oprávnený toto právo využívať po čas platnosti zmluvy o tichom spoločenstve bez toho, že by musel byť zaregistrovaný v príslušnom registri práv.

Zásady prechodu vlastníckeho/užívacieho práva ku vkladu spoločníka určené v Obchodnom zákonníku majú dispozitívny charakter, preto ich zmluvné strany môžu v zmluve upraviť, vylúčiť, prípadne vhodne prispôsobiť. Podrobnú zmluvnú úpravu týchto účinkov odporúčame najmä v súvislosti s povinnosťou podnikateľa vrátiť tichému spoločníkovi jeho vklad v prípade zániku tichého spoločenstva. V prípade zániku zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá zaniká zároveň s účasťou tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa, je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi jeho vklad znížený alebo zvýšený o jeho podiel na výsledku podnikania podnikateľa. Zákon zakotvuje len podpornú lehotu na vrátenie vkladu tichého spoločníka po zániku zmluvy, v zmysle ktorej je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania do 30 dní po zániku zmluvy.

Vo vzťahu k vkladu tichého spoločníka je dôležitá aj otázka prevodu vlastníckeho práva na podnikateľa spoločnosť s ručením obmedzeným. Pri peňažnom vklade platí, že na spoločnosť prechádza vlastnícke právo k tomuto vkladu. Pri nepeňažnom vklade tichého spoločníka vzniká spoločnosti právo na užívanie tohto vkladu po čas trvania tichého spoločenstva. Ak je predmetom vkladu tichého spoločníka právo, vzniká spoločnosti po dobu trvania zmluvy právo na jeho využívanie po celú dobu trvania zmluvy o tichom spoločenstve. V zmluve o tichom spoločenstve sa však môžu dohodnúť iné podmienky na využívanie vloženého práva.


V aplikačnej praxi sa však v tejto súvislosti vyskytuje viacero problémov. Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodujúca ročná účtovná závierka. Podľa ust. § 17 ods. 5 ZoÚ má spoločnosť (účtovná jednotka) povinnosť zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Z uvedeného vyplýva, že v praxi bude problematické zistiť podiel tichého spoločníka na výsledku podnikania spoločnosti v tridsaťdňovej lehote po zániku zmluvy, ak táto lehota plynie v rámci šesťmesačnej lehoty na zostavenie účtovnej závierky. V zmluve je preto vhodné dať do súvislosti lehotu na vrátenie vkladu s lehotou na vyhotovenie účtovnej závierky, prípadne upraviť túto lehotu rovnakým spôsobom ako v prípade výplaty podielu na zisku počas trvania tichého spoločenstva, keďže v tomto prípade vzniká tichému spoločníkovi nárok na podiel zo zisku do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky, pričom v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným plynie táto lehota od schválenia tejto závierky v súlade s jej spoločenskou zmluvou. Pri určení tejto lehoty je taktiež vhodné zohľadniť charakter predmetu vkladu. Zákon totiž ustanovuje povinnosť vrátiť vklad spoločníkovi, ale neupravuje prípad, ak povaha vkladu vylučuje jeho vrátenie (napr. ak sa spoločnosť stala jeho vlastníkom). Problematickým bude vrátenie takmer všetkých vkladov, s výnimkou, keď bola predmetom vkladu peňažná hotovosť. V týchto prípadoch bude spoločnosť povinná vrátiť tichému spoločníkovi hodnotu vkladu zvýšenú alebo zníženú o podiel na zisku alebo strate. Vzhľadom na to, že zákon tento problém nerieši, je žiaduce, aby sa zmluvné strany už v zmluve dohodli na tom, akým spôsobom dôjde k vráteniu predmetu vkladu. K vráteniu vkladu alebo jeho hodnoty nedôjde iba v prípadoch, ak účasť tichého spoločníka na podnikaní spoločnosti skončila z dôvodu, že naňho pripadajúci podiel na strate dosiahol výšku jeho vkladu. Tichý spoločník nie je oprávnený požadovať vrátenie svojho vkladu pred zánikom zmluvy o tichom spoločenstve.

Podiel spoločníka na zisku

Právo na podiel na zisku je obvykle motivačným faktorom a základným účelom vstupu osoby spoločníka do spoločnosti. Zo zákona majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom. Spoločenská zmluva môže tento pomer modifikovať. Spoločnosť je oprávnená vyplácať podiely na zisku len za predpokladu splnenia zákonných podmienok, v zmysle ktorých vyplatí spoločníkom vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období a zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené. Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy nesmú použiť na plnenie spoločníkom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe spoločnosti. Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Zákon výslovne zakazuje vyplácať spoločníkom úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku. Podiel na zisku vyplatený v rozpore so zákonom sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.

O použití zisku, ktorý spoločnosť v danom účtovnom roku vytvorila, rozhoduje valné zhromaždenie. V rámci svojej dispozície môže valné zhromaždenie rozhodnúť rôznymi spôsobmi, napr. môže rozhodnúť, že časť zisku sa rozdelí medzi spoločníkov a časť zisku sa použije na doplnenie rezervného fondu (spoločnosť s ručením obmedzeným je povinná každoročne dopĺňať rezervný fond o sumu určenú v spoločenskej zmluve, príp. v stanovách, najmenej však vo výške 5% z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určeného v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10% základného imania), môže však takisto rozhodnúť, že celý zisk sa použije na ďalší rozvoj spoločnosti.

Spoločníkom teda vznikne právo na podiel zo zisku len v prípade, ak spoločnosť vykáže zisk v riadnej individuálnej účtovnej závierke, a ak valné zhromaždenie spoločnosti rozhodne o jeho rozdelení medzi spoločníkov. Ak spoločnosť nesplatila rezervný fond vo výške dohodnutej v spoločenskej zmluve, v prípade rozhodovania o rozdelení zisku je povinná najprv dotovať rezervný fond a až po odpočítaní dotácie rezervného fondu môže rozdeliť zvyšok sumy vykázaný ako zisk. V prípade “jednoosobovej“ spoločnosti s ručením obmedzeným jediný spoločník vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia rozhodne, či si podiel na zisku vyplatí alebo nadobudnutý zisk použije na iné účely.

Valné zhromaždenie rozhoduje aj o spôsobe a forme vyplatenia podielu na zisku spoločníka. Podiel na zisku sa spravidla vypláca v peniazoch, valné zhromaždenie môže rozhodnúť aj o jeho vyplatení formou vecného plnenia (v naturáliách) alebo kombinovaným spôsobom (časť v peniazoch a časť v naturáliách), ak je to v súlade so spoločenskou zmluvou (spoločník nemôže byť nútený, aby prijal podiel na zisku v naturáliách, ak s tým nesúhlasí a nezaväzuje ho k tomu spoločenská zmluva).

Na prijatie uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení zisku postačuje podľa zákonnej úpravy jednoduchá väčšina hlasov prítomných spoločníkov. V spoločenskej zmluve možno upraviť potrebný počet hlasov odchylne.

Zdanenie podielu spoločníka na zisku

Pokiaľ ide o zdanenie vyplateného podielu na zisku, došlo v zákone číslo 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o dani z príjmov k zmene, lebo podiel na zisku (dividenda) vyplácaná zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní spoločnosti je predmetom zdanenia (§ 3 ods. 1 písm. e) zákona).

Podiel tichého spoločníka na zisku

Zákon v základnom ustanovení o zmluve o tichom spoločenstve ustanovuje, že zmluvou o tichom spoločenstve sa tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Dôvodom vzniku tichého spoločenstva je na jednej strane poskytnutie vkladu tichého spoločníka na účely podnikania podnikateľa a na druhej strane participácia tichého spoločníka na výsledku tohto podnikania. Podiel tichého spoločníka na zisku podnikateľa možno považovať za „odplatu“ za to, že tichý spoločník poskytne určitý vklad za účelom jeho podnikania.

Podiel tichého spoločníka na zisku podnikateľa je možné v zmluve dohodnúť rôznym spôsobom, najčastejšie však bude tento podiel vyjadrený určitým percentom alebo zlomkom zo zisku dosiahnutého podnikateľom. Do úvahy prichádza i možnosť stanoviť, že podiel na zisku bude v každom roku rozdielny – zo začiatku bude nižší a každým rokom sa bude percentuálne zvyšovať.

Pokiaľ zmluva neurčuje výšku podielu tichého spoločníka na zisku určenú podľa dohodnutého parametra, nedôjde k vzniku zmluvy, pretože v nej chýba podstatná časť. Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka. Podiel tichého spoločníka na zisku teda určuje zmluva, ktorá ho môže stanoviť rôznym spôsobom, pričom jeho výška nemusí byť závislá od výšky vkladu tichého spoločníka.


Príslušný podiel tichého spoločníka na zisku je splatný do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným plynie táto lehota od schválenia tejto závierky v súlade s jej spoločenskou zmluvou alebo zákonom. V prípade, ak v tomto termíne spoločnosť nevyplatí tichému spoločníkovi podiel na zisku, je v omeškaní. Dôležité je, že uvedené zákonné ustanovenie je kogentné, tzn. zmluvné strany sa od neho nemôžu odchýliť a upraviť ho odlišne.!!! Ak zmluva neustanovuje inak, bude sa podiel na zisku vyplácať v peniazoch.

Zdanenie podielu tichého spoločníka na zisku

Pri zdaňovaní podielu tichého spoločníka na zisku spoločnosti došlo k zmene, lebo aj príjem tichého spoločníka na zisku spoločnosti sa podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predmetom zdanenia. Výnimku tvorí podiel na zisku tichého spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti – v tomto prípade sa tento podiel na zisku zdaňuje (je predmetom dane).

Podiel spoločníka na strate

Riadny spoločník sa „automaticky“ nepodieľa na krytí straty spoločnosti – ide o základnú zásadu právnej úpravy spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá túto právnu formu spoločnosti odlišuje od ostatných foriem. Spoločenská zmluva však môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. Ide o tzv. príplatkovú povinnosť. Jej porušenie má za následok rovnaký postup ako v prípade nesplnenia vkladovej povinnosti spoločníka (kadučné konanie – pozri v časti Vklad spoločníka do základného imania spoločnosti). Splnenie príplatkovej povinnosti nemá vplyv na výšku vkladu spoločníka. V zásade však platí, že pokiaľ pripustenie rozhodovania o uložení príplatkovej povinnosti neobsahuje spoločenská zmluva, spoločník sa na strate spoločnosti nepodieľa a bez ohľadu na hospodársky výsledok spoločnosti v príslušnom roku sa v dôsledku dosiahnutia straty nemení výška jeho vkladu ani obchodného podielu.

Podiel tichého spoločníka na strate

Tichý spoločník sa zo zákona podieľa na strate podnikateľa. Ustanovenia zákona upravujúce povinnosť tichého spoločníka podieľať sa na strate z podnikania podnikateľa sú dispozitívne, preto ich aplikáciu môžu zmluvné strany v zmluve vylúčiť, príp. upraviť odlišne. I keď tiché spoločenstvo možno v zásade charakterizovať podieľaním sa tichého spoločníka na kladnom i zápornom výsledku podnikania podnikateľa, vzhľadom na to, že určenie podielu tichého spoločníka na strate nie je podstatnou časťou zmluvy o tichom spoločenstve, sa domnievame, že podiel tichého spoločníka na strate je možné v zmluve úplne vylúčiť.

Pokiaľ však zmluvné strany v zmluve neupravia iný režim podieľania sa tichého spoločníka na strate, platí zákonná úprava, podľa ktorej sa vklad tichého spoločníka znižuje o podiel na strate. O podiel na zisku v ďalších rokoch sa znížený vklad zvyšuje a nárok na podiel na zisku vzniká spoločníkovi po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu. Tichý spoločník nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad dopĺňať a na strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu.

Z tejto zákonnej konštrukcie vyplýva, že tichý spoločník nemá povinnosť doplniť svoj vklad o jeho podiel na strate. Podiel tichého spoločníka na strate sa uhrádza z jeho vkladu tým, že sa vklad zníži o výšku podielu na strate, ktorá sa určí podľa kritérií, na základe ktorých je stanovená výška podielu tichého spoločníka na zisku. V prípade, ak v nasledujúcom účtovnom období bude mať podnikateľ kladný hospodársky výsledok, vznikne síce tichému spoločníkovi nárok na podiel na zisku, ale tento podiel mu nebude automaticky vyplatený. K výplate podielu na zisku dôjde iba v tom prípade, ak výška vkladu tichého spoločníka dosiahne pôvodnú výšku (dochádza k započítaniu pohľadávky tichého spoločníka na vyplatenie zisku a pohľadávky podnikateľa na doplnenie pôvodnej výšky vkladu). Podiel na zisku, na ktorý by mal tichý spoločník nárok, bude teda úplne alebo čiastočne „skonzumovaný“ v dôsledku dorovnania vkladu spoločníka na pôvodnú úroveň.

V prípade, ak podiel tichého spoločníka na strate presiahne výšku jeho vkladu, účasť tichého spoločníka zo zákona zaniká. Je však možné, aby sa zmluvné strany v zmluve dohodli, že účasť tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa trvá ďalej a tichý spoločník je povinný zvýšiť o určitú sumu svoj vklad.

Obchodný zákonník nestanovuje, k akému momentu dochádza k zníženiu vkladu tichého spoločníka v dôsledku jeho zníženia o podiel na strate. Tento okamih spravidla nebude riešiť ani zmluva. V zásade by však týmto okamihom mal byť prvý deň nasledujúci po skončení účtovného obdobia. Strata podnikateľa je deklarovaná v účtovnej závierke, z ktorej je možné zistiť jej výšku. Účtovná závierka je však vyhotovovaná a schvaľovaná neskôr a iba deklaruje stav podnikania spoločnosti v predchádzajúcom účtovnom období. Preto za okamih zníženia vkladu nemožno považovať deň schvaľovania účtovnej závierky alebo jej vyhotovenia, ale prvý deň účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom spoločnosť dosiahla stratu.

Ak bol tichému spoločníkovi vyplatený podiel na zisku a v nasledujúcom účtovnom období skončí podnikanie spoločnosti stratou, tichý spoločník nie je povinný skôr prijatý podiel na zisku vrátiť. Od tejto úpravy sa môžu zmluvné strany odchýliť.

Práva riadneho spoločníka s. r. o.

Obchodný zákonník upravuje práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným predovšetkým v ustanoveniach § 122 a § 123 ObchZ. Okrem práv vymedzených v citovaných ustanoveniach možno v spoločenskej zmluve alebo v stanovách spoločnosti upraviť aj iné oprávnenia spoločníkov, resp. niektoré práva bližšie špecifikovať. Spoločnosť s ručením obmedzeným patrí do skupiny tzv. kapitálových spoločností, no vykazuje i niekoľko prvkov charakteristických pre spoločnosti osobné. Spoločníkom osobných spoločností patrí ex lege právo konať v mene spoločnosti. Naopak, pre kapitálové spoločnosti je charakteristické oddelenie vlastníctva podniku od jeho riadenia. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným nemajú zákonné oprávnenie konať v mene spoločnosti. Právo obchodného vedenia spoločnosti patrí výlučne konateľom spoločnosti, ktorých