dnes je 20.11.2019
Input:

Neplatené voľno zamestnanca v roku 2019

10.10.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.10.1.1 Neplatené voľno zamestnanca v roku 2019

Mgr. Michaela Hinnerová

Počas pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca so zamestnávateľom môže vzniknúť situácia, pri ktorej nemá zamestnanec nárok na mzdu ani na náhradu mzdy. Zamestnanec zostáva naďalej zamestnancom, len z rôznych dôvodov čerpá voľno bez náhrady mzdy – neplatené voľno. Situácie je možné rozdeliť do troch kategórií. Pri prvej z nich je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy, druhá vzniká na žiadosť zamestnanca a tretia je dôsledkom nezákonného konania zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy.

V prípade, keď je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, ide v podstate o prekážky v práci. Časť z nich je ustanovená v § 136 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Ide o dobu, počas ktorej zamestnanec:

- vykonáva verejnú, alebo odborovú funkciu,

- plní si občiansku povinnosť,

- vykonáva iné úkony vo všeobecnom záujme.

Výkon verejnej funkcie je v zmysle § 137 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov plnenie povinností vyplývajúce z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov (napr. poslanec Národnej rady SR, poslanec obecného alebo mestského zastupiteľstva, primátor, starosta).

Občiansku povinnosť bez náhrady mzdy si zamestnanec plní, ak vykonáva činnosť:

- svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej samosprávy,

- pri poskytnutí prvej pomoci,

- pri opatreniach proti prenosným chorobám,

- pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,

- pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,

- pri mimoriadnych udalostiach,

- v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc.

Za iné úkony vo všeobecnom záujme bez nároku na náhradu mzdy sa považuje najmä:

- výkon funkcie v odborovom orgáne,

- činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,

- činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky a v referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,

- činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,

- činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,

- činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky,

- činnosť člena rozkladovej komisie,

- činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,

- činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy.

Ďalšia časť prekážok v práci, pri ktorých je zamestnávateľ v zmysle § 141 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, sa zaraďuje medzi dôležité osobné prekážky v práci. Náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí za pracovné voľno:

- na vyšetrenie alebo ošetrenie, ak zamestnanec vyčerpal zákonom daných sedem dní,

- za nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy, ak sa zamestnanec nemohol na pracovisko dostať iným spôsobom,

- na presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,

- na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať,

- ak sa zamestnanec zúčastňuje štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv.

Pracovné voľno na žiadosť zamestnanca bez náhrady mzdy.

Vzhľadom na to, že ide o voľno na žiadosť zamestnanca, mal by s ňou zamestnávateľ súhlasiť. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v § 138a a § 138b pripúšťa dve prekážky v práci, na základe ktorých môže zamestnanec požiadať o takéto pracovné voľno.

V prvom prípade môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy na základe žiadosti zamestnanca na výkon dobrovoľníckej činnosti, ktorú bude vykonávať na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti.

V druhom prípade môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy na žiadosť zamestnanca na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Tieto dva dôvody nemusia byť jediné, kedy zamestnanec môže požiadať o pracovné voľno bez náhrady mzdy.

V zmysle § 141 ods. 3 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.

Zamestnanec môže žiadať o čerpanie pracovného voľna napríklad:

- po vyčerpaní dovolenky,

- na vzdelávanie, ktoré nesúvisí s výkonom práce,

- z rôznych osobných a rodinných dôvodov,

- ale aj akýchkoľvek iných dôvodov.

Pracovné voľno bez náhrady mzdy v dôsledku nezákonného konania zamestnanca

Sú v podstate dva dôvody, pre ktoré zamestnanec stratí nárok na náhradu mzdy svojím konaním. V oboch prípadoch sa skutočnosť, pre ktorú sa tak stane, považuje za neospravedlnenú prítomnosť v práci.

Prvým dôvodom je, že zamestnanec sa zúčastní štrajku a ten sa po právoplatnom rozhodnutí súdu stane nezákonný (§ 141 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka prace v znení neskorších predpisov).

Druhým dôvodom je, že sa zamestnanec bez riadneho ospravedlnenia nedostavil do práce na svoju zmenu.

Pri neospravedlnenej absencii zamestnancovi nielenže nepatrí náhrada príjmu, ale zamestnávateľ môže v zmysle § 109 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka prace v znení neskorších predpisov za každú takto zmeškanú zmenu (pracovný deň) zamestnancovi krátiť dovolenku o jeden až dva dni.

Zároveň zamestnancovi nepatrí v zmysle § 122 ods. 4 toho istého zákona náhrada mzdy za sviatok, ak neospravedlnene zmeškal zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po sviatku nasledujúcu, alebo zmenu, prípadne jej časť nariadenú zamestnávateľom na sviatok.

Sociálna poisťovňa a pracovné voľno bez náhrady mzdy

Zamestnancovi sa počas pracovného voľna bez náhrady mzdy v zmysle § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sociálne poistenie prerušuje.

Zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. c) toho istého zákona povinný písomne alebo elektronicky do ôsmich dní od vzniku prerušenia oznámiť túto skutočnosť Sociálnej poisťovni.

Urobí tak prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby, kde