dnes je 14.5.2021

Input:

Komentár k ZP § 230a Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa

14.4.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

11.2.1.1 Komentár k ZP § 230a Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa

Mgr. Jana Sapáková, LL.M. Eur, Eversheds Sutherland

§ 230a

Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa

(1) Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.

(2) Rozhodca informuje strany sporu a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nie je stranou sporu, o prijatí riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.

(3) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere. Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorí sú jej členmi, a ich členstvo v odborovej organizácii preukázať. Strany sporu sú povinné rozhodcovi poskytnúť ďalšiu potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti podľa prvej vety až tretej vety ide na ťarchu strany sporu, ktorá ju neposkytla. Rozhodca je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri riešení sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.

(4) Rozhodca do 30 dní od prijatia riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa oznámi stranám sporu a zamestnávateľovi, ak nie je stranou sporu, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie.

(5) Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena, na ktorej sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu nedohodnú na odmene podľa prvej vety, rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena 500 eur. Ak rozhodca oznámi stranám sporu, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, odmenu uhrádza táto odborová organizácia, inak odmenu rozhodcu uhrádza druhá strana sporu.

(6) V období 12 mesiacov odo dňa, keď rozhodca oznámil podľa odseku 4, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, sa táto odborová organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa.

(7) Odborová organizácia, ktorá podľa oznámenia rozhodcu podľa odseku 4 nemá medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov, môže jedenkrát počas 12 mesiacov od dňa tohto oznámenia požiadať rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie ministerstvo práce podľa osobitného predpisu, o opätovné posúdenie, či má medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov. Ak rozhodca žiadosť podľa prvej vety príjme, na posudzovanie rozhodcu sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4. Rozhodcovi patrí za posúdenie podľa prvej vety odmena 1000 eur; odmenu uhrádza odborová organizácia.


Komentár k § 230a:

Novela Zákonníka práce – zákon č. 76/2021, ktorá nadobudla účinnosť 1.3.2021 presnejšie reguluje kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Potreba tejto regulácie a spresnenia vzišla z praxe. Pred účinnosťou tejto novely sa v praxi stávalo, že u zamestnávateľa oznámila začatie svojho pôsobenia odborová organizácia a predložila mu zoznam členov odborového orgánu. Nie je povinnosťou, aby člen odborového orgánu bol zároveň aj zamestnancom daného zamestnávateľa. Takto riadne ohlásenej odborovej organizácii musel zamestnávateľ umožniť svoje pôsobenie v spoločnosti. Pokiaľ sa napríklad odborová organizácia nedohodla so svojimi členmi, že im budú členské poplatky zrážané zo mzdy v prospech odborovej organizácie, zamestnávateľ sa nemal ako dozvedieť či odborová organizácia skutočne háji záujmy zamestnancov zamestnávateľa a nemal žiadnu možnosť postupovať voči odborovej organizácii o ktorej si myslel, že sa snaží poškodiť spoločnosť, robiť obštrukcie pri rôznych procesoch a získavať rôzne citlivé a nie verejne dostupné informácie o spoločnosti.


Komentár k § 230a ods. 1:

Ak u zamestnávateľa oznámi v súlade s právnymi predpismi svoje pôsobenie odborová organizácia, súčasťou oznámenia musí byť aj predloženie zoznamu členov odborového orgánu, t.j. nie všetkých radových členov. Členovia odborového orgánu môžu, ale nemusia byť zamestnancami zamestnávateľa. V prípade, že je niektorý člen odborového orgánu zamestnancom zamestnávateľa je jednoznačné, že odborová organizácia zastupuje zamestnancov tohto zamestnávateľa a háji ich práva. V prípade, že žiadny z členov odborového orgánu nie je zamestnancom zamestnávateľa, môže mať zamestnávateľ pochybnosti o tom, či ohlásená odborová organizácia skutočne chce zastupovať záujmy zamestnancov tohto zamestnávateľa. Z dôvodu pravidiel na ochranu osobných údajov, podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov patrí údaj o členstve v odborovej organizácii do osobitnej kategórie osobných údajov a ich spracovávanie je primárne zakázané. K spracovávaniu môže prísť len, ak platí niektorá z výnimiek upravených v článku 9 odsek 2 Nariadenia. Z praktického hľadiska by v tomto prípade postačovalo, aby sa zamestnávateľ obrátil na odborovú organizáciu a vyžiadal si zoznam zamestnancov, ktorí sú jej členmi. Uvedené by však bolo v rozpore s pravidlami o ochrane osobných údajov a zároveň by mohlo poškodiť alebo znevýhodniť konkrétnych zamestnancov, ktorí sú členmi novovzniknutej odborovej organizácie. Z tohto dôvodu zákon zavádza pojem „spor o pôsobenie odborovej organizácie”. Zamestnávateľ oznámi odborovej organizácii, že má pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie a vyzve ju na dohodu ohľadne osoby rozhodcu, ktorá bude riešiť ich spor. Zákon nestanovuje formu výzvy a komunikácie medzi zamestnávateľom a odborovou organizácie, z hľadiska dôkaznej situácie je určite vhodné komunikovať písomne. Zákon rovnako nestanovuje v ktorom momente alebo do akého časového okamihu môže zamestnávateľ vyjadriť svoje pochybnosti o pôsobení odborovej organizácie. Z logiky veci však vyplýva, že by tak mal urobiť pred tým, než si začne voči odborovej organizácii plniť povinnosti v zmysle Zákonníka práce. Zákon však nezakazuje, aby kedykoľvek počas pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa zamestnávateľ vyjadril pochybnosť a vyvolal tak spor o pôsobenie odborovej organizácie.

V ďalšom kroku sa strany dohodnú na osobe rozhodcu, ktorého si môžu vybrať zo zoznamu rozhodcov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe výberového konania na riešenie kolektívnych sporov podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zapisuje osoby do zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcov na konkrétne časové obdobia. Pre obdobie od roku 2019-2021 je v zozname zapísaných 11 rozhodcov. Ak sa strany na rozhodcovi nedohodnú, tak ho na žiadosť niektorej zo strán určí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto procesu nie sú nastavené žiadne lehoty a to ani pre strany sporu o pôsobenie odborovej organizácie, ani pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodca má právo odmietnuť v spore rozhodovať, resp. musí súhlasiť s tým, že bude rozhodovať daný spor.

Rovnaké právo ako zamestnávateľovi patrí aj odborovej organizácii, ktorá už u zamestnávateľa pôsobí.


Komentár k § 230a ods. 2:

Ak sa na rozhodcovi zhodli strany sporu, znamená to, že ho oslovia a rozhodca stranám oznámi, že prijal spor na rozhodovanie. Ak bol rozhodca určený Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, v tom prípade, pre upresnenie celého procesu, mu zákon stanovuje informovať strany sporu. Keďže stranami sporu môže byť odborová organizácia pôsobiaca u zamestnávateľa a odborová organizácia, ktorá oznámila začatie svojho pôsobenia (t. j. zamestnávateľ nie je stranou sporu), zákon rozhodcovi výslovne ukladá povinnosť informovať o prijatí sporu aj zamestnávateľa.


Komentár k § 230a ods. 3:

Zamestnávateľ bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je stranou sporu, je povinný poskytovať rozhodcovi súčinnosť. Súčinnosť spočíva najmä v poskytnutí zoznamu zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ neposkytuje rozhodcovi zoznam zamestnancov, ktorých zamestnáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odborová organizácia – ide o odborovú organizáciu, ktorá ohlásila svoje pôsobenie u zamestnávateľa, je povinná rozhodcovi poskytnúť zoznam svojich členov, ktorí sú zamestnanci zamestnávateľa. Rozhodca je oprávnený určiť lehotu na poskytnutie týchto informácií. Z praktického hľadiska by pre žiadnu stranu sporu nemal byť problém poskytnúť uvedené informácie