dnes je 27.2.2020
Input:

Kódovanie zdrojov a príčin pracovných úrazov v roku 2020

30.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2020.01.4.1 Kódovanie zdrojov a príčin pracovných úrazov v roku 2020

Ľubica Kuševová, Ing. Jozef Mikula Zdroj: Verlag Dashöfer

ZÁZNAM O REGISTROVANOM PRACOVNOM ÚRAZE

Záznam o registrovanom pracovnom úraze je dokument, ktorého obsah vyplýva z vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 500/2006 Z. z., ktorá ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Záznam okrem iného obsahuje štatistické údaje slúžiace pre Európsku štatistiku pracovných úrazov. Je potrebné uvedomiť si, že záznam obsahuje osobné údaje o zamestnancovi, z čoho zasa vyplývajú povinnosti v zmysle zákona o ochrane osobných údajov.

Pozn. - Umiestniť vzor záznamu o registrovanom PÚ – tlačivo podľa vyhl. 500/2006 + vysvetlivky k záznamu o registrovanom pú = vo vysvetlivkách pozor na zmeny legislatívy bod 16 a 17.

KÓDOVANIE ZDROJOV A PRÍČIN

Kód zdroja úrazu

1. Dopravné prostriedky

Dopravné prostriedky ako zdroje úrazu sú triedené v podskupinách podľa základných druhov dopravy. Do každej podskupiny sa potom zahŕňajú vozidlá podľa rôznych typov. Za zdroj úrazu sa považuje to vozidlo, ktoré poškodený /zranený/ riadil, obsluhoval alebo ktoré použil ako cestujúci, resp. ktoré spôsobilo zranenie osobe nezúčastnenej na doprave, avšak zaoberajúcej sa inou činnosťou v priestoroch dopravy, alebo chodcovi.

Do podskupín 00 až 04 sú zahrnuté dopravné prostriedky určené pre verejnú komunikáciu bez ohľadu na to, či v čase úrazu boli v prevádzke na tejto komunikácii alebo na komunikácii neverejnej, resp. v objektoch zamestnávateľa. Bez ohľadu či sa jedná o dopravný prostriedok verejný, vojenský alebo obdobný.

Do skupiny železničnej a pouličnej verejnej dopravy I – 03 sú zahrnuté aj dopravné prostriedky neverejnej koľajovej dopravy / dopravné prostriedky neverejnej koľajovej dopravy a doprava charakteru železnice t.j. s právom cesty, ktorá nie je prístupná inej doprave a je vedená mimo podniku, pričom pohonná sila a rozchod nie sú rozhodujúce – čiže napríklad továrenské vlečky, lesné dráhy a pod./.

Do podskupiny 05-07 sa zahŕňajú dopravné prostriedky určené na vnútropodnikovú dopravu /aj v prípade, že na čas určitý bola pri doprave na takomto zariadení využitá verejná komunikácia/.

Za dopravný prostriedok možno považovať aj jazdecké kone, resp. iné zviera použité na jazdu /podskupina 04/, zvierací záprah použitý na vlečenie nákladu /podskupina 07/, rôzne stroje a iné zariadenia ako parný valec a podobne, pokiaľ tieto sú prepravované po komunikácii vlastnou silou alebo inou silou /podskupina 02 resp. 04/, ďalej tiež sane, lyže, korčule pokiaľ sú používané ako dopravný prostriedok.

Dopravné prostriedky sa označujú ako zdroj úrazu pokiaľ ide o úrazy:

  • pri zrážkach dopravných prostriedkov a pri haváriách,

  • zachytením, prirazením alebo pohybujúcimi sa vozidlami aj mimo zrážky resp. havárie,

  • spôsobené vozidlom hnacím strojom pri jeho spustení, pri opravách, montážach, vrátane popálenia o hnací stroj, pokiaľ tieto nastali počas prepravy,

  • spôsobené pádom osôb na vozidle, z vozidla počas dopravy – nie pády osôb pri nakladaní, vykladaní a podobných činnostiach, pri naskakovaní alebo zoskakovaní, nastupovaní – vystupovaní,

  • spôsobené pádom osôb pri posunovaní, tlačení, ťahaní dopravných prostriedkov,

  • spôsobené nárazom na predmety nachádzajúce sa v priestore alebo okolí komunikácie, pokiaľ sa stali počas dopravy,

  • spôsobené počas dopravy naloženými predmetmi, odhodenými súčiastkami vozidla, alebo predmetmi na komunikácii odhodenými vozidlom, vrátane úrazov spôsobených pádmi predmetov z vozidla,

  • spôsobené súčiastkami vozidla pri príprave na nakladanie - vykladanie, upratovaní vozidla a to počas dopravy a výnimočne aj mimo dopravy,

  • spôsobené otravou výfukovými plynmi, ich explóziou, vznietením nákladu /s výnimkou horľavín/ explóziou kotla a požiarom na dopravnom prostriedku, popálenie parou, olejom, žeravým uhlím a podobne pokiaľ tieto nastali počas prepravy,

  • spôsobené zvieraťom – len tie úrazy, ktoré plynú z okolností, že zviera je zapriahnuté /obmedzené v pohybe/ a je ako hybná sila súčasťou dopravného prostriedku, prípadne je samé dopravným prostriedkom.

Za zrážku sa považuje stret dvoch a viacerých dopravných prostriedkov, ktoré sú v pohybe. Pri klasifikácii úrazov vzniknutých pri zrážkach neplatí zásada o vyznačení druhu dopravného prostriedku podľa toho, ktorý dopravný prostriedok zranený obsluhoval alebo ktorý použil. Pri úrazoch osôb zranených pri zrážkach sa vyznačí ako zdroj úrazu bez ohľadu na prípadné zavinenie vždy „ vyšší” dopravný prostriedok, v poradí ktoré je dané poradím podskupín.

Zrážka osobného motorového vozidla a vlaku na prejazde = úrazy všetkých osôb vo vlaku aj vo vozidle sa klasifikujú podskupinou 02 – motorové cestné dopravné prostriedky, v prípade zrážky vlaku s konským povozom alebo cyklistom /na tom istom mieste – na prejazde/ sa pri úraze všetkých osôb označí ako zdroj vlak – podskupina 03, a pri zrážke konského povozu s cyklistom bude ako zdroj podskupina 04.

Za haváriu je potrebné považovať aj stretnutie vozidla so zvieraťom, zrútenie, preborenie mostov, lávok, prejazdov na verejnej komunikácii pod idúcimi vozidlami / nie pod chodcami/.

V skupina I. zdrojov sa klasifikujú úrazy spôsobené výbuchom motora, hnacích strojov, vznietením pohonných látok, vzniknutých požiarom a podobne, ku ktorým došlo po zrážke resp. havárii, zrážka / havária/ je prvotnou príčinou, výbuch až je následkom.

Za chodca sa považujú osoby

  • pešie t.j. ktoré nepoužili dopravný prostriedok, ktoré sa prípadne zaoberali nejakou činnosťou na komunikácii,

  • používajúce prostriedky na uľahčenie alebo zrýchlenie chôdze /napr. korčule/,

  • ťahajúce alebo tlačiace drobné dopravné prostriedky určené pre ľudskú silu,

  • opravujúce motorové vozidlo alebo kráčajúce vedľa povozu s poťahom.

Pri úrazoch, ktoré boli chodcom spôsobené dopravným prostriedkom sa ako zdroj považuje tento dopravný prostriedok. Ak chodec utrpí úraz ako priamy účastník dopravnej nehody – zrážky dvoch resp. viacerých vozidiel sa zdroj určí podľa zásady platnej pre zrážku.

Dopravné prostriedky sa ako zdroj úrazu neklasifikujú ak sú úrazy spôsobené

  • vyklápacím zariadením, resp. nákladným vozidlom pri jeho vyklápaní, úrazy spôsobené klietkou alebo mechanizmom výťahu pri vchádzaní vozíkov do klietok výťahov, úrazy spôsobené pomôckami na nakladanie, zdvíhanie a podobne, úrazy spôsobené visutými lanovkami, káblovými pojazdnými žeriavmi,

  • motormi, hnacími strojmi, pokiaľ neboli spôsobené počas dopravy alebo spôsobené strojmi s vlastným pohonom, pokiaľ nebol vo funkcii dopravného prostriedku ako napr. lokomotíva v oprave, vo výhrevni, parný valec vo funkcii pracovného stroja, traktor použitý ako motor alebo hnací stroj s vlekom na poli,

  • pádom osôb na vozidle, z vozidla, pokiaľ nebolo vozidlo v pohybe alebo bolo vôbec mimo dopravy – napr. pri nakladaní a skladaní kedy je vozidlo zvýšeným pracoviskom, úrazy spôsobené pádom osôb pri sprevádzaní vozidiel /chôdza popri vozidle/ v dôsledku pošmyknutia, potknutia aj pádom na koľajniciach, točniach a podobne,

  • nakladanými predmetmi, bremenami, úrazy spôsobené spadnutím, alebo prevrátením vozidla pri jeho oprave, montáži, úrazy spôsobené nárazom /našliapnutím/ na ostré predmety alebo pádom niektorých dopravných zariadení,

  • nástrojmi, náradím pri oprave vozidla, hnacích strojov a to aj počas dopravy,

  • parou, žeravými časťami, výfukovými plynmi, výbuchom pohonných hmôt, požiarom vozidla alebo nákladu, pokiaľ tieto sa stali mimo dopravy, alebo horúcimi látkami, ktoré nesúvisia s vlastnou dopravou /príprava jedál v jedálenskom vozni a podobne/,

  • výbuchom kotlov a parných vedení mimo dopravu,

  • elektrickým prúdom pri obsluhe elektrických lokomotív, elektromotorov a podobne a to počas dopravy aj mimo nej,

  • zapriahnutým alebo jazdeckým zvieraťom – pohryzenie, kopnutie, šľahnutie chvostom, zranenie spôsobené rohami zvieraťa.

2. Zdvíhadlá a dopravníky, zdvíhacie a dopravné pomôcky

Do tejto skupiny zdrojov sa zahŕňajú úrazy spôsobené resp. zavinené rôznymi druhmi zdvíhacích a dopravných strojov, zdvíhacími a dopravnými zariadeniami alebo pomôckami, pokiaľ tieto stroje, zariadenia a pomôcky vykonávali činnosť a bez ohľadu na ich pôsobenie na človeka.

Triedenie do podskupín 08 – 11 je dané názvami týchto podskupín, v ktorých sa rešpektuje charakter týchto strojov a zariadení.

S ohľadom na druh zdvíhadla sa do týchto podskupín zahŕňajú úrazy spôsobené:

  • ktoroukoľvek súčasťou zdvíhacieho zariadenia alebo dopravného zariadenia a jeho mechanizmu pokiaľ sú v prevádzke resp. pri ich obsluhe, používaní, prípadne inej činnosti v ich blízkosti, patria sem aj úrazy spôsobené poruchami týchto strojov a zariadení a úrazy spôsobené pri doprave, montáži týchto zariadení /okrem úrazov spôsobených nástrojmi a náradím/,

  • pádom osôb zo zdvíhacích zariadení, pokiaľ na ne zranený vystupoval za účelom obsluhy alebo inej pracovnej funkcie, pokiaľ ich zranený použil na vlastnú dopravu alebo sprevádzanie nákladu, pádom osoby do výťahovej šachty inštalovaných a prevádzkovaných výťahov,

  • pádom, prevrhnutím zdvíhacieho zariadenia /jeho súčastí/ pokiaľ je v prevádzke, pádom, prevrhnutím a vypustením, priškripnutím, zdvíhacou alebo dopravnou pomôckou, zariadením,

  • zavesenými, zdvíhanými, práve zavesovanými bremenami, ktoré sa od okamžiku zavesenia považujú za súčasť zdvíhacieho zariadenia /stroja/, pokiaľ však taký úraz vyplynie z okolností, bremeno bolo horúce, žeravé a podobne,

  • mechanicky vysúvateľnými rebríkmi, ich súčasťami, mechanizmom a podobne.

Zdvíhacie a dopravné stroje sa neklasifikujú ako zdroje úrazov ak ide o úrazy spôsobené:

  • bagrami, buldozérmi, nakladačmi, ktoré sa zaraďujú do kategórie pracovných strojov do skupiny III,

  • samotnými hnacími strojmi a prevodnými zariadeniami výťahov, žeriavov, transportérov čiže pokiaľ tieto stroje nie sú priamou súčasťou výťahov a podobne, ale sú v oddelenej strojovni /skupina III/,

  • pádom osôb pri zdvíhadlách, ktoré nespôsobili zranenie, alebo pádom z konštrukcií žeriavov, zdvíhadiel, ktoré boli v tom čase mimo prevádzky používané ako zvýšené pracovisko /pri oprave kedy zranenie bolo spôsobené len pádom z výšky/ ďalej pri úrazoch spôsobených pádom do výťahovej šachty kde výťah ešte nie je inštalovaný a pádom z rebríka mechanicky vysúvaného ak nebol v pohybe,

  • zdvíhacími zariadeniami /nie mechanizmom/ pri ich premiestňovaní alebo pri preprave či už vlastným pohonom alebo na dopravných prostriedkoch,

  • bremenami pri ich nakladaní na zdvíhacie alebo dopravné zariadenie alebo pomocou zdvíhacích a dopravných pomôcok, vyplývajúce z funkcie bremena alebo vlastnosti bremien,

  • nástrojmi, náradím pri oprave, montáži a podobne zdvíhacích a dopravných strojov či zariadení,

  • otravou výfukovými plynmi, výbuchom pohonných hmôt a výbuchom parných kotlov alebo vedení,

  • elektrickým prúdom pri jeho prípadnom skrate do zdvíhacieho stroja.

3. Stroje hnacie, obrábacie, pracovné, pomocné

Stroj ako zdroj úrazu sa klasifikuje pri všetkých úrazoch spôsobených mechanizmom stroja, jeho súčasťami a podobne a to osobám stroj obsluhujúcim alebo pri stroji pracujúcim, ako aj osobám, ktoré sa na práci stroja nezúčastňujú.

Stroj – pod pojmom stroj sa rozumejú všetky zariadenia, stroje a mechanizmy bez ohľadu na spôsob pohonu, teda aj stroje poháňané ľudskou silou.

Práca pri stroji – vlastné obrábanie t.j. práca na stroji alebo zariadení stroja, ale aj všetky zásahy do stroja určené na udržiavanie stroja v chode, opravy, čistenie, mazanie, predvádzanie, školenie a podobne bez ohľadu na to, či je stroj v pohybe alebo v kľude, či je poháňaný motorickou alebo inou silou.

Nástroje a predmety upnuté resp. práve upínané do stroja sa považujú za jeho súčasť /súčasť stroja/.

4. Pracovné, cestné dopravné priestory ako zdroje pádov zamestnancov

V tejto skupina sú triedené rôzne druhy pracovísk, komunikácií verejných ako aj vnútropodnikových, ktoré môžu byť zdrojom pádu osôb. Sú to znaky, ktoré môžu byť zdrojom úrazu čiže zranenia alebo zdrojom nehody, udalosti čiže podnetom pre vznik úrazu.

Podskupiny zdrojov majú vystihnúť nebezpečenstvo vlastnej úrovne pracoviska čiže komunikácie, nebezpečenstvo schodov, rebríkov ako aj iných nechránených resp. nezabezpečených zvýšených pracovísk a nebezpečenstvo nedostatočne krytých otvorov, jám, priehlbín na úrovni pracoviska, týmto nebezpečenstvom je možnosť rôznych pádov bez ohľadu akú činnosť zranený vykonával.

Pád na rovine – pád na tej istej úrovni cesty /komunikácie/ aj keď táto úroveň má určitý, primeraný sklon.

Pád z výšky – pád zvonku zvýšeného pracoviska, do hĺbky sa rozumie pád do otvorov, ktoré sú pod normálnou úrovňou chôdze /práce/ alebo do otvorov vo vnútri zvýšeného pracoviska.

V tejto skupine zdrojov sa neklasifikujú úrazy pádom osôb:

  • pri dopravných prostriedkoch, kedy pád osoby spôsobilo vozidlo, povoz, úsilie pri jeho ručnom posune na vozidle alebo z vozidla za jazdy resp. pohybe alebo pri nastupovaní a vystupovaní, naskakovaní – zoskakovaní,

  • zo zdvíhadiel, výťahov a ich zariadení počas prepravy osôb a prevádzky, ktorá vyžaduje prítomnosť na nich,

  • zo strojov a ich zariadení počas prevádzky, ktorá vyžaduje prítomnosť osoby na nich,

  • pri premiestňovaní bremien, ak zranenie bolo prevažne spôsobené bremenom alebo pád bol podmienený jeho hmotnosťou, objemom, taktiež pády na ostré, rozbité predmety, ktoré spôsobili poranenie,

  • úrazy spôsobené pomôckami na dosiahnutie vyššej polohy – stĺpy, rebríky, pokiaľ však na tento účel neslúžili napr. voľný pád rebríka na osobu, vyšmyknutím rebríka pri jeho prenášaní a následné zranenie osoby,

  • úrazy spôsobené pádom pri používaní nástrojov a náradia kedy sa nejedná o pošmyknutie alebo stratu rovnováhy, ale príčinou je náradie samotné alebo je príčina vo výkone samotnom – pád po zlomení náradia a podobne,

  • pádom do nádrží resp. sudov a kadí s horúcim alebo žieravým obsahom,

  • pri akomkoľvek výbuchu,

  • pri zasiahnutí elektrickým prúdom,

  • po zavalení osoby inou osobou po zásahu bleskom,

  • pri športových činnostiach a aktivitách, tanečných a hereckých činnostiach a výkonoch, pri použití rekreačných zariadení.

5. Materiál, bremená, predmety

V tejto skupine sú zaradené predmety – zariadenia, výrobky, predmety, ktoré spôsobujú úrazy:

  • náhodným pádom na osobu,

  • prirazením, priškripnutím, zhodením, rozdrvením osoby pri nakladaní, skladaní, premiestňovaní predmetov ako bremien resp. pri inej činnosti,

  • nárazom, našliapnutím na ostré hrany, porezaním osoby na ostrými hranami, vyčnievajúce hroty rôznych predmetov, materiálov, zadrenie triesok alebo častíc materiálov, poranenie črepinami a podobne,

  • odletenými, odvrhnutými drobnými časticami – úlomkami pri rozdrvení, roztrieštení materiálov alebo predmetov po ich páde.

Podľa týchto typických druhoch pôsobenia materiálov a predmetov ako zdrojov je skupina rozdelená na podskupiny, následkom čoho sa niektoré jednotlivé a rovnaké zdroje môžu v konkrétnych prípadoch zaraďovať do rôznych podskupín.

Materiál, bremená, predmety sa ako zdroje neklasifikujú v prípadoch vzniku úrazov spôsobených:

  • pádom, prevrátením vozidiel, pádom predmetov s vozidlami, súčastí vozidiel, vozidlami strhnutými predmetmi, nárazom na ostré predmety vo vozidle počas jazdy

  • pádom, prevrátením zdvíhacích a dopravných strojov v prevádzke, pádom zdvíhacích alebo upínaných bremien,

  • pádom obrábacích alebo pracovných strojov v chode, pádom, odvrhnutím súčastí strojov, obrábaných alebo upínaných predmetov, odletením väčších úlomkov, nárazom na ostré hrany mechanizmu stroja,

  • pádom osôb pri premiestňovaní bremien pokiaľ k zraneniu došlo len pádom a nebolo ovplyvnené hmotnosťou alebo objemom bremena a pádom osôb z predmetov slúžiacich ako zvýšené pracovisko,

  • pádom nástrojov, náradia a podobne použitých kýmkoľvek v ich funkcii, počínajúc ich prenášaním,

  • predmety a bremená pokiaľ boli horúce, žeravé a podobne,

  • padajúcimi alebo rozhádzanými predmetmi pri akomkoľvek výbuchu.

6. Náradie, nástroje, ručne ovládané strojčeky a prístroje

Náradie – hlavné pomôcky výroby, ktoré majú aktívny charakter, pričom nástroje a prístroje sú vyšším stupňom náradia.

V klasifikácii sa rozoznáva náradie ručné – podskupiny 54 a 55 a strojové - podskupina 56. Spolu s podskupinou 57 – meracie a rysovacie náradie a prenosné lampy predstavujú tieto podskupiny náradie pomocné a prípravné.

Za nástroje sa pokladajú pomôcky, ktorými sa vykonáva skutočné obrábanie a to spravidla presnejšie. Rozdeľuje sa na ručné – podskupina 58 /napr. kladivo/ a na strojové – podskupina 59. Samostatnú podskupinu 60 tvoria ručne ovládané stroje a prístroje, ktoré nie sú ani nástrojom ani strojom, aj keď môžu mať motorický pohon.

Do uvedených podskupín sa zahŕňajú úrazy spôsobené:

  • priamo náradím, nástrojom, pri ručnom použití začínajúc a končiac prenášaním pomôcok či už zraneným alebo inou osobou bez ohľadu na to, či nástroj /náradie/ boli ostré alebo tupé, s výnimkou popálenia o horúce nástroje a náradie,

  • odletením, vymrštením časti opracovávaného predmetu alebo zlomenou časťou nástroja, nárazom na odložené náradie, nástroje a zadrením triesky z používaného náradia,

  • dlhším používaním nástrojov a náradia/ pľuzgiere, odreniny/ a úrazy, ktoré nemusia byť spôsobené vlastným náradím a sú typické len pri niektorých druhoch ako šmyknutie sa pri uťahovaní matice kľúčom a nárazom na opracovávaný predmet, presilenie končatiny, natrhnutie šliach a podobne.

Týmito podskupinami sa klasifikujú aj úrazy pri opravách a montážach strojov, zariadení, motorov, pokiaľ však zranenie nebolo spôsobené súčasťou stroja pritom nástroj upnutý do stroja sa podľa uvedeného považuje za súčasť stroja.

Nástroje, náradie sa ako zdroj úrazu neklasifikuje ak ide o:

  • úrazy spôsobené pákou, sochorom, tyčou a pod. použitých pri zdvíhaní alebo premiestňovaní bremien, na brzdenie vozidiel ako zdvíhacích a dopravných pomôcok,

  • pád osoby zakopnutím o pohodené náradie alebo pád osoby z výšky po strate rovnováhy pri použití náradia,

  • pád alebo prevrhnutie, rozlomenie predmetov obrábaných náradím, nástrojom alebo pád náradia na osobu, pričom náradie nebolo používané a nebolo ani pohodené, prípadne odkopnuté,

  • popálenie o horúce nástroje a náradie alebo výbuch acetylénu, benzínu a podobne v prenosnej lampe,

  • zásah elektrickým prúdom – náradím, elektrickou lampou.

7. Priemyselné škodliviny, horúce látky a predmety, oheň a výbušniny

V tomto prípade ide o zdroje, ktoré pôsobia svojimi škodlivými účinkami na ľudský organizmus. V tejto skupine sa klasifikujú všetky prípady úrazov, ktoré sa prejavujú týmito poškodeniami:

  • akútne otravy jedovatými látkami,

  • dusenie, zadusenie otravnými alebo dymovými a nedýchateľnými plynmi,

  • poleptanie, obarenie horúcimi látkami, predmetmi, ľahko horľavými látkami, ohňom,

  • akékoľvek poškodenie pri explózii ľahko horľavých a výbušných látok,

  • akékoľvek poškodenie spôsobené strelnou zbraňou,

  • účinky škodlivých lúčov – žiarenie.

Podskupina 61 zahŕňa rôzne látky jedovaté – tekuté, plynné, pevné, vrátane ich výparov, ktorých pôsobením vzniká akútne otrava, prípadne aj zadusenie. Podskupina zahŕňa aj niektoré leptavé látky a výbušné látky pokiaľ tieto spôsobujú otravy. Dymové plyny vznikajúce pri požiari alebo explózii, aj keď spôsobujú otravu, patria do podskupiny 65 resp. 66.

Neklasifikujú sa tieto prípady otráv:

  • chronické, resp. ochorenia spôsobené dlhšie trvajúcimi účinkami škodlivých látok – tieto sa vykazujú mimo pracovné úrazy ako choroby z povolania,

  • spôsobené výfukovými plynmi z motorových dopravných prostriedkov počas dopravy,

  • spôsobené úmyselne inou osobou alebo za mimoriadnych okolností,

  • účinky pri liečebných zákrokoch, chronické otravy analgetickými, narkotickými a uspávacími prostriedkami, otravy potravinami spôsobené salmonelózou, stafilokokmi alebo inou infekciou a botulizmus /otrava pokazeným mäsom/ alebo otrava následkom precitlivelosti, alkoholizmus, ide o ochorenia nie úrazové otravy.

V podskupine 62 sú zahrnuté a triedené rôzne druhy žieravých a leptavých látok, ktoré spôsobujú poleptanie a popálenie. Úrazy spôsobené týmito látkami sa klasifikujú aj prípady kedy tieto látky sú horúce, ľahko horľavé a výbušné. Okrem horúcich látok zahrnutých v podskupina 62 sú tieto zahrnuté v ďalších dvoch podskupinách 63 – tekuté a plynné horúce látky /pary/ a 64 – tuhé horúce látky, horúce predmety, zariadenia a iné bez ohľadu na ich veľkosť, funkciu a manipuláciu.

Do žiadnej z oboch skupín sa nezahrňujú prípady:

  • popálenie horúcimi drobnými telieskami, horúcou parou, olejom vystreknutým z hnacích strojov vrátane popálenia o samotný stroj pokiaľ k tomu došlo pri doprave,

  • popálenie horúcim strojom, jeho mechanizmom,

  • popálenie horúcimi trieskami a úlomkami z materiálu alebo z nástrojov vzniknutými pri obrábaní, ktoré spôsobujú aj mechanické poranenia,

  • oparenie vystreknutým obsahom z prasknutých, porušených alebo explodujúcich nádob a vedení pod tlakom alebo popálenie horúcimi súčasťami pri explózii,

  • úmyselné popálenie inou osobou.

V podskupine 65 sú zahrnuté rôzne horľaviny, ľahko horľavé látky, explozívne plyny vrátane popálenia akýmkoľvek ohňom.

V podskupine 66 sú zahrnuté všetky výbušné látky – trhaviny, traskaviny a strelivo, vrátane strelných zbraní.

Do oboch podskupín sa tak zaraďujú úrazy popálením pri vznietení, explózii látky zápalnej, ľahko horľavej, výbušnej, ako aj úrazy spôsobené tlakom vzduchu pri explózii týchto látok a otravy, prípadne zadusenie plynmi vzniknutými pri vznietení, explózii a požiari. Vzhľadom na osobité nebezpečenstvo zahrňujú sa do týchto skupín úrazy spôsobené vznietením alebo výbuchom horľavín /nie pohonných látok/ a výbušnín aj počas dopravy.

Strelné zbrane – zariadenia využívajúce tlak plynov v nábojnici po údere na rozbušku na vypálenie náboja a prípadne aj spätného odrazu týchto plynov na opätovné nabitie /samočinné zbrane/. Prakticky za strelnú zbraň je možné považovať každý výbušný náboj vrhnutý určitou silou alebo prostriedkom na určené miesto, kde po náraze exploduje.

Neklasifikujú sa úrazy spôsobené:

  • výbuchom pohonných hmôt motorových vozidiel vrátane požiaru týchto vozidiel počas dopravy,

  • otravou, poleptaním, popálením týmito látkami, pokiaľ sú jedovaté, žieravé, horúce,

  • úmyselným poškodením alebo napadnutím druhou osobou.

Samostatnú podskupinu 67 tvorí škodlivé žiarenie lúčov vrátane rádioaktívneho žiarenia, do tejto sú zaradené len akútne účinky lúčov, dlhodobé pôsobenie je tak chorobou z povolania nie úrazom.

8. Kotly, nádoby a vedenia pod tlakom

V tejto skupine zdrojov sa klasifikujú úrazy spôsobené kotlami a tlakovými nádobami, pri ktorých tlak mal určitú úlohu a to bez ohľadu na to, či tvorí súčasť stroja alebo iného mechanického zariadenia. Sú tu klasifikované úrazy, ku ktorým došlo pri explózii tlakových nádob, pri prasknutí tlakovej nádoby, potrubia, pri uvoľnení tesnenia, ventilov, vyrazenie uzáverov a podobne. Klasifikujú sa tu aj úrazy spôsobené výbuchmi acetylénových vyvíjačov prenosných karbidových lámp a úrazy spôsobené podtlakovými nádobami.

Neklasifikujú sa úrazy ak vznikli pri:

  • výbuchu kotlov a príslušenstva lokomotív, parných strojov, parníkov a podobne počas dopravy,

  • mechanické zranenie tlakovými nádobami pri manipulácii s nimi,

  • popálenie o horúci povrch kotla, o potrubie alebo iné popálenie pri obsluhe parných generátorov, varných kotlov, nádob, nespôsobené ich výbuchom, prasknutím alebo inou poruchou.

9. Elektrický prúd /napätie/

Elektrina ako zdroj energie môže byť zdrojom úrazu pri akomkoľvek kontakte so strojmi a zariadeniami, ktoré túto energiu vyrábajú, prenášajú, menia, ako aj v kontakte so spotrebičmi, ktoré túto energiu premieňajú na teplo, svetlo a činnosť.

Zahŕňajú sa sem všetky druhy úrazov spôsobené elektrickým prúdom ak zranenie spôsobil prvotný účinok prúdu /zranenie/ alebo druhotný účinok /pád osoby/ následkom zásahu elektrickým prúdom. Do tejto skupiny sú zahrnuté aj úrazy, ktoré vznikli pri práci na obrábacích strojoch a iných zariadeniach za podmienky bezpečného zistenia, že úraz bol spôsobený zásahom elektrického prúdu, ako aj úrazy spôsobené výbuchom vypínačov a meničov s olejovou náplňou.

Úrazy spôsobené elektrickým prúdom nesmú byť klasifikované inou skupinou s výnimkou:

  • popálenia o horúce elektrické vykurovacie telesá, alebo iné predmety rozohriate elektrickým prúdom ak súčasne nedošlo k priamemu zásahu osoby elektrickým prúdom,

  • úrazov spôsobených bleskom,

  • úrazov spôsobených síce elektrickým prúdom ale pri úmyselnom poškodení inou osobou.

10. Ľudia, zvieratá, prírodné živly

Do podskupiny 71 sa zahrňujú všetky úrazy spôsobené zvieratami bez ohľadu na to, či zviera bolo voľné, uviazané, vedené alebo zapriahnuté. Zvieratá zapriahnuté do povozov a podobne sa považujú za pohonnú silu a teda súčasť dopravných prostriedkov alebo strojov a teda úrazy nimi spôsobené /vyplývajúce z okolnosti, že zviera je vedené a teda sčasti obmedzené v pohybe/ sa klasifikujú príslušnými kódmi zdrojov v skupina I. alebo III.

Prvú časť podskupiny „Úmyselné, neúmyselné poškodenie, násilie, zranenie inou osobou, živelné pohromy a iné prírodné vplyvy, atmosféra pracoviska” – je úmyselné aj neúmyselné poškodenie inou osobou označované ako ľudia. V tomto prípade je úraz spôsobený napadnutím inou osobou /hádka, bitka, nevydarený žart a pod./.

Druhú časť podskupiny tvoria živelné pohromy, iné prírodné vplyvy a atmosféra pracoviska. Sem patria napríklad úrazy spôsobené zásahom blesku, utopením pri povodni, prietrži mračien, zranenie krúpami, úraz pri veternej smršti, zranenie pri zosuve pôdy a podobne.

11. Iné zdroje

V tejto skupina sú klasifikované všetky ostatné úrazy, ktoré nie je možné zaradiť do predchádzajúcich desiatich konkrétne vymedzených zdrojov úrazov.

V podskupine 73 sú zahrnuté úrazy spôsobené zábavnými, športovými zariadeniami a náradím. Nepatria sem úrazy profesionálnych leteckých, automobilových, motocyklových, motokárových, cyklistických, veslárskych, jazdeckých a podobných pretekárov.

V podskupine 74 sú klasifikované úrazy spôsobené neliečebnými lekárskymi zákrokmi, nehodami pri lekárskych zákrokoch vrátane ich neskorších následkov.

V podskupine 75 sú klasifikované všetky ostatné zdroje úrazov napríklad vdýchnutie alebo prehltnutie rôznych predmetov, ktoré môžu spôsobiť ujmu na zdraví alebo smrť, úrazy spôsobené rôznymi ručne montovanými predmetmi úrazy spôsobené dverami, poklopmi, úrazy spôsobené pri práci ak nejde o prácu na strojoch, s náradím, s nástrojmi alebo manipuláciu s bremenami. Patria sem aj úrazy, ktoré vznikli za mimoriadnych okolností alebo v súvislosti s nimi a iné, neurčené alebo inde neuvedené zdroje úrazu.

Kód príčiny úrazu

Príčiny sú zaradené do troch kategórií

I – príčiny, za ktoré je zodpovedný zamestnávateľ /kódy 1-7/

II – príčiny spočívajúce v konaní samotného poškodeného /kódy 8-10/

III – iné príčiny /kódy 11-14/

1. Chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu /nie pracoviska/

Zahŕňa chyby a nedostatky strojov, náradia, materiálu a iných zdrojov okrem prípadov, kedy zdrojom úrazu je pracovisko alebo komunikácia.

Do tejto kategórie patria napríklad náhle nepredvídané poruchy stroja, zariadenia, náradia, skryté vady materiálu, nepredvídaný tlak zeminy, funkčné chyby strojov či zariadení, porušený alebo opotrebovaný stav, znečistený stav zdroja úrazu a iné nedostatky.

Nemožno do tejto kategórie zaradiť situáciu ak zdroj úrazu je v nepriaznivom stave alebo chybný v dôsledku vplyvu počasia, pokiaľ to však nebolo zapríčinené nesprávnym uskladnením, umiestnením či ochranou zdroja pred nepriaznivým vplyvom počasia.

2. Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie

V tejto skupine sa klasifikujú úrazy, ktorých príčinou bol skutočný nedostatok týchto opatrení a zabezpečenia /nedostatky v dodržiavaní predpisov BOZP/ ako aj práca vyžadovaná bez týchto opatrení a zabezpečení. Za nedostatočné je treba považovať aj nevhodné a chybné čiže neúčinné ochranné zariadenia a zabezpečenie.

3. Nepridelené, nedostatočné alebo nevhodné osobné ochranné pracovné prostriedky

Osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami sú tie, ktoré ochraňujú jednotlivé osoby /zamestnancov/ a na tento účel sú zakúpené, prideľované, sú náležitosťou na obsluhu strojov či pri výkone niektorých prác a činností. Nevhodné sú také osobné ochranné pracovné prostriedky , ktoré sú neúčinné vplyvom opotrebenia, zlej kvality zanedbanej starostlivosti o pridelené OOPP a podobne, alebo ktoré boli pridelené /poskytnuté/ na určitý druh práce pritom však existujú omnoho účinnejšie osobné ochranné prostriedky.

Do tejto skupiny nemožno zaradiť situáciu, keď zamestnanec pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky svojvoľne nepoužil, alebo ich upravil, čím stratili svoju účinnosť a ochranný charakter.

4. Nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie pracoviska alebo komunikácie

V tejto skupina sa klasifikujú úrazy zavinené nielen v dôsledku nebezpečných podmienok ale aj v prípade ak pracovisko alebo komunikácia boli zdrojom úrazu, ak neboli v priaznivom stave.

Patria sem napríklad nedostatočný priestor na pracovisku, alebo komunikácii, neprehľadný priestor, prekážky, neupravené komunikácie, opotrebované, znečistené, narušené povrchy podláh alebo komunikácií, neporiadok na pracovisku, nevhodné umiestnenie materiálu na pracovisku a podobne. Výnimkou môže byť ak k úrazu došlo na pracovisku alebo komunikácii, ktoré v čase vzniku úrazu mali povrch vplyvom počasia znečistený, mokrý, blatový, zľadovatený, zasnežený a pod. aj napriek vykonaným opatreniam na zníženie rizika vzniku úrazu /posyp, odhrnutie snehu a podobne/.

5. Nedostatky v osvetlení a viditeľnosti, nepriaznivé vplyvy hluku, otrasov a škodlivého ovzdušia na pracovisku alebo na komunikácii

Za nedostatočné osvetlenie možno považovať okrem iného aj zahmlenie prachom, dymom ako aj prírodnou hmlou. Patrí sem aj príliš intenzívne osvetlenie, aj oslnenie na pracovisku alebo komunikácii.

Pod pojmom otrasy zasa možno rozumieť aj chvenie, kolísanie vyvýšeného pracoviska a podobne.

Škodlivým ovzduším na pracovisku sa rozumejú škodlivé plyny, výpary /trvalé aj prechodné/ škodlivý prach, príliš vysoká a príliš nízka teplota, škodlivá vlhkosť a podobne.

Vylučujú sa prípady kedy nedostatky boli spôsobené nepredvídanou a nezavinenou okolnosťou ako napr. prerušenie dodávky elektrického prúdu, neovplyvniteľné poveternostné podmienky a podobne.

6. Nesprávna organizácia práce

Predchádzajúce skupiny charakterizovali prevažne príčiny technických nedostatkov, v tejto skupine sa klasifikujú nedostatky organizačné. Patria sem:

  • nevhodný pracovný postup,

  • nedostatočný alebo nepravidelný prísun materiálu,

  • úraz v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo iných omamných látok.

7. Neoboznámenie sa s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie

Za školenie v oblasti BOZP, oboznámenie a inštruktáž zamestnancov v potrebnom rozsahu plne zodpovedá zamestnávateľ. V tejto skupine sa klasifikujú prípady, kedy príčinou vzniku úrazu bola nedostatočná znalosť podmienok bezpečnej práce zavinená nedostatočným školením, oboznámením, inštruktážou.

Nedostatočnou kvalifikáciou sa rozumie nedostatočné predpísané kvalifikačné vzdelanie alebo odborné skúšky na výkon konkrétnej činnosti /práce/.

8. Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátanie konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu, pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore

Patria sem - nedodržanie alebo priame porušenie všetkých predpisov, zásad, pokynov, smerníc BOZP, patria sem aj úrazy pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok, ako aj akékoľvek jednanie a konanie bez oprávnenia, proti príkazom, zákazom, pokynom, zdržiavanie sa v ohrozenom priestore.

V tejto skupine nemožno klasifikovať ktorúkoľvek príčinu, ktorú možno prisúdiť zamestnávateľovi teda ak nebezpečné konanie bolo nariadené, tolerované zamestnávateľom alebo vyplynulo z nedostatočného oboznámenia alebo nedostatočnej kvalifikácie zamestnanca.

9. Odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení

Podobná skupina ako skupina č.2, rozdielna v tom, že pre klasifikáciu touto skupinou je podmienkou, že napriek dostatočnému bezpečnostnému zabezpečeniu a vykonaným opatreniam, pričom ich uplatnenie a používanie bolo nadriadeným vyžadované zamestnanec tieto svojvoľne nepoužil.

10. Nepoužívanie, nesprávne používanie predpísaných a pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov

Podobná skupina ako skupina č. 3 s tým rozdielom, že pre klasifikáciu touto skupinou je podmienkou, že osobné ochranné pracovné prostriedky boli pridelené v bezchybnom stave, bolo vyžadované ich používanie ale napriek všetkému ich zamestnanec svojvoľne nepoužil.

11. Ohrozenie inými osobami - nesprávne a nebezpečné konanie

Do tejto skupiny sa zaraďujú prípady, kedy vznik úrazu nezavinil zamestnávateľ a ani poškodený svojím konaním. Ide o prípady preukázateľného cudzieho zavinenia inou osobou resp. inými osobami. Patrí sem napríklad vyrušenie pri práci /oslovením, krikom, drgnutím/ odvedenie pozornosti pri práci /žart, hádka/, neopatrnosť, nevedomosť, náhla nevoľnosť, spôsobenie havárie inou osobou, porušenie bezpečnostných predpisov inou osobou s dopadom na poškodeného a podobne.

12. Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon

V tejto skupine sú klasifikované úrazy, ktoré neboli spôsobené resp. zavinené inou osobou, možno sem zaradiť napr. dôsledok prerušenia dodávky elektrickej energie, okamžitá telesná indispozícia, bežné pracovné riziko za predpokladu dodržania všetkých bezpečnostných predpisov a ak sa nejedná o situáciu, ktorú je potrebné klasifikovať v skupine I.

13. Ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami

V prípade ak je zdrojom úrazu zviera je pravdepodobné, že bude príčina klasifikovaná v niektorej z predchádzajúcich skupín / napr. zamestnanec bez potrebnej kvalifikácie pre zaobchádzanie so zvieratami, nedodržanie bezpečnostných predpisov a podobne. Klasifikovať úraz v tejto skupine možno v prípade ak bez viny kohokoľvek zviera ovplyvní nehodu / vbehne do jazdnej dráhy, zhodí predmet, ktorý zraní ošetrovateľa a podobne/.

Podobne je to aj pri prírodných vplyvoch – tu sa uvádzajú len tie príčiny, kedy boli vykonané všetky potrebné opatrenia na zamedzenie prírodných vplyvov a zamestnanec nekonal v rozpore s bezpečným spôsobom proti zákazu, nepohyboval sa v zakázanom priestore, riadne použil pridelené osobné ochranné prostriedky a podobne /napr. zásah bleskom na voľnom priestranstve, pošmyknutie pri intenzívnom lejaku, vetre alebo snežení kedy nie je možné tieto poveternostné podmienky zmeniť alebo ovplyvniť.

14. Nezistené príčiny

Tu je možné klasifikovať len také situácie a prípady kedy k úrazu došlo bez svedkov a z tohto dôvodu nie je možné úraz klasifikovať v predchádzajúcich skupinách.

ÚDAJE PODĽA METODIKY EURÓPSKEJ ŠTATISTIKY PRACOVNÝCH ÚRAZOV

Číslo úrazu

Číslo úrazu je zložené z posledných 4 čísel ročných údajoch sledovanými 7 znakmi pre číslovanie prípadu. Každý úraz sa čísluje postupne podľa poradia /možno zaregistrovať 9 999 999 úrazov v jednom roku. Z ľavej strany sa na prvé štyri miesta vyznačí príslušný rok a z pravej strany poradové číslo úrazu:

OKEČ – odvetvová klasifikácia ekonomických činností

OKEČ

Stanovenie ekonomickej aktivity zamestnávateľa obsahuje hlavnú ekonomickú aktivitu prevádzky spoločnosti, firmy, podniku, v ktorom postihnutý /zranený/ pracoval. Hlavná aktivita je definovaná ako najdôležitejšia aktivita, v ktorej pracuje najviac zamestnancov spoločnosti /firmy/.

Číslovanie sa vykonáva podľa medzinárodnej klasifikácie v zmysle Vyhlášky Štatistického úradu SR č.306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia ekonomických činností ako:

Povolanie zamestnanca

Pracovné zaradenie zamestnanca v čase úrazu sa určuje podľa klasifikácie zamestnaní podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 407/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia zamestnaní.

Sekcie

Jednotlivé odvetvia sú zoradené v sekciách, každá sekcia sa ďalej rozdeľuje na divíziu, skupinu, triedu a podtriedu.

SEKCIA A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

SEKCIA B – Ťažba a dobývanie

SEKCIA C – Priemyselná výroba
SEKCIA D – Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
SEKCIA E – Dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
SEKCIA F – Stavebníctvo
SEKCIA G – Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov
SEKCIA H – Doprava a skladovanie
SEKCIA I – Ubytovanie a stravovacie služby
SEKCIA J – Informácie a komunikácia
SEKCIA K – Finančné a poisťovacie činnosti
SEKCIA L – činnosti v oblasti nehnuteľností
SEKCIA M – Odborné, vedecké a technické činnosti
SEKCIA N – Administratívne a podporné služby
SEKCIA O – Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie
SEKCIA P – Vzdelávanie
SEKCIA Q – Zdravotníctvo a sociálna pomoc
SEKCIA R – Umenie, zábava a rekreácia
SEKCIA S – Ostatné činnosti
SEKCIA T – Činnosti domácností ako zamestnávateľov, nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie
SEKCIA U – Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení

Vek zamestnanca

Zaznamenáva sa vek zamestnanca v čase úrazu v rokoch, zadáva sa numerická hodnota v intervale od 00 do 90 rokov. Výnimkou sú kódy 98 a 99. Vek nižší ako 10 rokov sa zapisuje s 0 na prvom mieste, teda ak vek poškodeného bol 7 rokov zapíše sa kód v tvare 07.

00 – menej ako 1 rok
01 – 1 rok veku
02 – 2 roky
10 – 10 rokov
30 – 30 rokov
90 – 90 rokov
98 – viac ako 90 rokov

99 – neznámy vek

Pohlavie zamestnanca

Pohlavie zamestnanca
1 – muž
2 – žena
9 – pohlavie neznáme

Druh poranenia

Kód vyjadruje druh poranenia trojmiestnym číslom:
000 – neznámy alebo neurčený druh poranenia
010 – rany a povrchové poranenia
011 – povrchové poranenia = pomliaždeniny, podliatiny, krvné výrony, odreniny, škrabnutia, pľuzgiere, uštipnutie nejedovatým hmyzom, povrchové rany, poranenia pokožky hlavy, povrchové poranenia cudzími telesami vniknutými do očí, úst, uší nezahŕňa - uštipnutie jedovatými živočíchmi /kód 71/
012 – otvorené rany = tržné, otvorené, rezné, sečné rany, pomliaždeniny s ranami, poranenia s poškodením svalov, šliach a nervov nezahŕňa – úrazové amputácie, odstránenie orgánu, vytrhnutie očí /kód 040/, kombinované zlomeniny, popáleniny s otvorenými poraneniami, povrchové poškodenia
019 – iné typy rán a povrchových poranení
020 – zlomeniny kostí
021 – zatvorené zlomeniny = jednoduché zlomeniny, zlomeniny s poškodením kĺbov, zlomeniny s vnútornými poškodeniami /aj nervov/
022 – otvorené zlomeniny = zlomeniny s poškodeniami mäkkých častí tela /kombinované/
029 – iné typy zlomenín kostí
030 – vykĺbenia, vyvrtnutia, natiahnutia 031  vykĺbenina a neúplné vykĺbenia = všetky akútne problémy spôsobené preťažením svalov, šliach, väzív a kĺbov nezahŕňa – dislokáciu spôsobenú zlomeninou /kód 021/
032 – vyvrtnutia a natiahnutia = natiahnutie, roztrhnutie svalov, šliach, väzív spôsobené preťažením nezahŕňa – akékoľvek posunutie kostí v kĺboch /kód 031/, ak je spojené s otvorenou ranou v skupine 012
039 – iné typy vykĺbení, vyvrtnutí, natiahnutí
040 – traumatické amputácie strata časti tela
050 – otras mozgu a vnútorné poranenia = všetky vnútorné poranenia okrem zlomenín
051 – otras mozgu a vnútrolebečné poranenia
052 – vnútorné poranenia = poranenie orgánov v hrudi, v dutine brušnej a panvovej
059 – iné typy otrasov mozgu a vnútorných poranení
060 – popáleniny, obareniny, omrzliny
061 – popáleniny a /tepelné/ obareniny = popáleniny horúcimi predmetmi alebo otvoreným ohňom, obareniny, popáleniny spôsobené trením, žiarením, účinky osvetlenia, popáleniny spôsobené elektrickým prúdom, popáleniny s otvorenými ranami nezahŕňa – radiačné účinky iné ako popáleniny /kód 102/
062 – chemické popáleniny /poleptania/ = len vonkajšie popáleniny nezahŕňa – popáleniny spôsobené prehltnutím leptajúcej resp. žieravej látky /kód 071/
063 – omrzliny = účinky zníženej teploty, čiastočná strata vrstvy pokožky, omrzlina s odumretým tkanivom
069 – iné typy popálenín, obarenín, omrzlín
070 – otravy a infekcie
071 – akútne otravy = akútne účinky požitých, vstreknutých, inhalovaných toxických leptajúcich alebo žieravých látok, uštipnutia jedovatými živočíchmi, zadusenie oxidom uhoľnatým alebo inými jedovatými plynmi nezahŕňa – vonkajšie chemické popáleniny, anafylaktický šok /kód 119/
072 – akútne infekcie = infekcie vírusmi, baktériami a inými infekčnými pôvodcami
079 – iné typy otráv a infekcií
080 – topenie a dusenie
081 – dusenie = zadusenie alebo dusenie tlakom, stiskom, zovretím, škrtením, tiež znížením obsahu kyslíka v okolitej atmosfére, zadusenie spôsobené cudzími telesami v dýchacích cestách nezahŕňa – zadusenie oxidom uhoľnatým alebo inými toxickými plynmi
082 – topenie a zaplavenie bez smrteľných následkov nezahŕňa – dusenie ako je definované v 081, zavalenie iným materiálom
089 – iné typy topenia a dusenia
090 – účinky zvuku, vibrácií a tlaku
091 – akútna strata sluchu = čiastočná alebo úplná strata sluchu
092 – pôsobenie tlaku
099 – iné účinky zvuku, vibrácií a tlaku
100 – účinky extrémnych teplôt, svetla a ožiarenia
101 – úpal z tepla a slnečného žiarenia = účinky nadmerného prírodného alebo umelého tepla nezahŕňa – šok spôsobený osvietením /kód 112/ a slnečnými popáleninami
102 – účinky ožiarenia = účinky spôsobené x-lúčmi, rádioaktívnymi látkami, ultrafialovými lúčmi a ionizujúcim žiarením
103 – účinky zníženej teploty = úrazová hypotermia a iné účinky zníženej teploty nezahŕňa – omrzliny
109 – iné účinky extrémnych teplôt, svetla a ožiarenia
110 – šok
111 – šoky po agresiách a hrozbách = šok po útoku, po hrozbe inou osobou nezahŕňa – anafylaktický šok a poúrazový šok
112 – traumatické šoky = elektrický šok spôsobený osvetlením, šok po úraze /bezprostredný aj oneskorený/ nezahŕňa – anafylaktický šok, agresiu a ohrozenie inou osobou, nepriame fyzické poranenie
119 – iné typy šokov = prírodné katastrofy, iné mimoriadne udalosti nepriamo spôsobené ľudským faktorom a spôsobujúce nepriame telesné poškodenie, anafylaktický šok
120 – viacnásobné poranenia = ak zamestnanec utrpí viac rovnako vážnych typov poranení
999 – iné špecifické poranenia nezahrnuté do iných kategórií = len poškodenia, ktoré nie sú definované pod inými skupinami, poškodenia nervov, ciev a miechy.

Poranená časť tela

Klasifikácia umožňuje výber len jedného typu /druhu/ zranenia, môže tak byť použité len poranenie jednej časti tela. Pri poranení viacerých častí sa uvádza najvážnejšie zranenie resp. časť tela s najväčším rozsahom zranenia.
00 –poranená časť tela nešpecifikovaná
10 – > hlava, bez podrobnejšieho rozlíšenia, ďalej nešpecifikované
11 – hlava, mozog, lebečné nervy a cievy
12 – tvárová časť
13 – oko
14 – ucho
15 – zuby
18 – hlava – viac postihnutých častí
19 – hlava – iné časti predtým neuvedené
20 – krk vrátane chrbtice a krčných stavcov
21 – krk vrátane chrbtice a krčných stavcov
29 – krk - iné časti predtým neuvedené
30 – chrbát vrátane chrbtice a chrbtových stavcov
31 – chrbát vrátane chrbtice a chrbtových stavcov
39 – chrbát – iné časti predtým neuvedené
40 – trup a orgány bez podrobnejšieho rozlíšenia
41 – hrudný kôš, rebrá vrátane kĺbov a lopatiek
42 – oblasť hrudníka vrátane orgánov
43 – panvová a brušná oblasť vrátane orgánov
48 – trup – viac postihnutých častí
49 – trup – iné časti predtým neuvedené
50 – horné končatiny bez podrobnejšieho rozlíšenia
51 – rameno a ramenné kĺby
52 – ruka vrátane lakťa
53 – ruka od zápästia dole
54 – prst
55 – zápästie
58 – horné končatiny – viac postihnutých častí
59 – horné končatiny – iné časti predtým neuvedené
60 – dolné končatiny bez podrobnejšieho rozlíšenia
61 – bedrá, bedrové kĺby
62 – noha vrátane kolena
63 – členok
64 – noha od členka dole
65 – prst na nohe
68 – dolné končatiny – viac postihnutých častí
69 – dolné končatiny – iné časti predtým neuvedené
70 – celé telo a viac oblastí – bez podrobnejšieho rozlíšenia
71 – celé telo /systémové účinky/
78 – telo – viac postihnutých častí
99 – telo – iná poranená časť tela predtým neuvedená

Územie, na ktorom úraz vznikol

Ak sa úraz stal mimo územia členských štátov Európskej únie použije sa kód XX000

Ak sa úraz stal na území členských štátov Európskej únie kóduje sa nasledovne
Kód NUTS 3

Slovensko

SK010  Bratislavský kraj  
SK021  Trnavský kraj  
SK022  Trenčiansky kraj  
SK023  Nitriansky kraj  
SK031  Žilinský kraj  
SK032  Banskobystrický kraj  
SK041  Prešovský kraj  
SK042  Košický kraj  
SKZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Pre účely štatistiky sa uvádza kód krajín

Rakúsko

ATZZZ  nešpecifikovaný kraj  
AT130  Wien  
AT221  Gratz  

Belgicko

BEZZZ  nešpecifikovaný kraj  
BE100  Arr. De Bruxelles – Capitale/ Arr. Van Brussel – Hoofdstad  
BE211  Antwerpen  

Cyprus

CY000  Kypros/ Kibris  
CYZZZ  nešpecifikovaný kraj  

Česká republika

CZ010  hl. mesto Praha  
CZ020  Stredočeský kraj  
CZ051  Liberecký kraj  
CZZZZ  nešpecifikovaný kraj  

Nemecko

DE111  Stuttgart, Stadtkreis  
DE11C  Heidenheim  
DE226  Kelheim DEA1F – Wesel  
DEG0L  Greiz DEZZZ – nešpecifikovaný kraj  


Dánsko

DK003  Frederiksborg amt  
DK00E  Viborg amt  
DKZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Estónsko

EE006  Kesk – Eesti  
EEZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Španielsko

ES300  Madrid  
ES411  Ávila  
ESZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Fínsko

EI134  Kainuu  
FI1A3  Lappi  
FIZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Francúzsko

FR101  Paris  
FR711  Ain  
FRZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Grécko

GR127  Chalkidiki  
GRZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Maďarsko

HU101  Budapest  
HUZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Írsko

IE021  Dublin  
IEZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Taliansko

ITD31  Verona  
ITE43  Roma  
ITZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Litva

LT00A  Vilniaus apskritis  
LTZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Luxemburg

LU000  Luxembourg  
LUZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Lotyšsko

LV006  Riga  
LVZZZ  nešpecifikovaný kraj  

Malta

MT001  Malta  
MTZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Holandsko

NL213  Twente  
NLZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Poľsko

PL127  Miasto Warszawa  
PL213  Miasto Krakow  
PL514  Miasto Wroclaw  
PLZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Portugalsko

PT113  Ave  
PT16B  Oeste  
PTZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Švédsko

SE010  Stockholms lan  
SEZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Slovinsko

SI001  Pomurska  
SI00D  Jugovyhodna Slovenija  
SIZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Spojené kráľovstvo

UKD52  Liverpool  
UKG31  Birmingham  
UKI11  Inner London – West  
UKI12  Inner London – East  
UKN01  Belfast  
UKZZZ  nešpecifikovaný kraj  


Dátum vzniku úrazu

Dátum kedy sa úraz stal sa zaznamenáva použitím 8 miestneho čísla

„RRRRMMDD”
RRRR = rok
MM = mesiac roku
DD = deň v mesiaci

Úraz vznikol 14.mája.2011 potom kód vzniku úrazu bude 20110514

Ak je rok vzniku úrazu neznámy RRRR sa kóduje číslicami 0000

Ak je mesiac vzniku úrazu neznámy MM sa kóduje číslicami 00

Ak je deň vzniku úrazu neznámy DD sa kóduje číslicami 00

Čas vzniku úrazu

Zaznamenáva čas vzniku úrazu
00 – od 00.00 do 00.59
01 – od 01.00 do 01.59
02 – od 02.00 do 02.59
03 – od 03.00 do 03.59
atď.
23 – od 23.00 do 23.59
99 – čas vzniku úrazu nie je známy

Veľkosť organizácie

Veľkosť organizácie podľa počtu zamestnancov:
– 0 zamestnancov = bez zamestnancov
– 1 až 9 zamestnancov = ekvivalent plného úväzku /plný pracovný čas/
– 10 až 49 zamestnancov = ekvivalent plného úväzku
– 50 až 249 zamestnancov = ekvivalent plného úväzku
– 250 až 499 zamestnancov = ekvivalent plného úväzku
– 500 a viac zamestnancov = ekvivalent plného úväzku
– neznáma kapacita /veľkosť, počet zamestnancov/ = ekvivalent plného úväzku

Príslušnosť zamestnanca k štátom

Definuje a kóduje sa príslušnosť zamestnanca, ak má zamestnanec viac násobné občianstvo uvedie sa občianstvo štátu, v ktorom bol pracovný úraz zaregistrovaný.
– štátna príslušnosť neznáma
– štátny príslušník Slovenskej republiky
– nie je štátny príslušník Slovenskej republiky, ale je z EÚ
– nie je štátny príslušník Slovenskej republiky a nie je z EÚnie je z EÚ

Pracovný vzťah zamestnanca

Zaznamenáva sa druh pracovného pomeru:
000– neznáme, nezistené postavenie v zamestnaní
300 – zamestnanec, bez uvedenia, či ide o trvalý, alebo dočasný pracovný pomer /na dobu určitú resp. neurčitú/, alebo či ide o plný alebo čiastočný pracovný úväzok
301 – zamestnanec, bez uvedenia či ide o trvalý alebo dočasný pracovný pomer /na dobu určitú resp. neurčitú/ - pracujúci na plný pracovný úväzok
302 – zamestnanec, bez uvedenia, či ide o trvalý alebo dočasný pracovný pomer /na dobu určitú resp. neurčitú/ -pracujúci na čiastočný úväzok
310 – zamestnanec s trvalým pracovným pomerom /na dobu neurčitú/ bez uvedenia či ide o plný alebo čiastočný pracovný úväzok
311 – zamestnanec s trvalým pracovným pomerom /na dobu neurčitú/ - pracujúci na plný pracovný úväzok
312 – zamestnanec s trvalým pracovným pomerom /na dobu neurčitú/ - pracujúci na čiastočný pracovný úväzok
320 – zamestnanec s dočasným pracovným pomerom /na dobu určitú/ - bez uvedenia, či ide o plný alebo čiastočný úväzok
321 – zamestnanec s dočasným pracovným pomerom /na dobu určitú/ - pracujúci na plný pracovný úväzok
322 – zamestnanec s dočasným pracovným pomerom /na dobu určitú/ - pracujúci na čiastočný úväzok
500 – žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa alebo žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe
900 – iné postavenie v zamestnaní

Celkový počet dní PN

Celkový počet dní PN sa zaznamenáva pomocou použitia trojciferného čísla v intervale od 4 do 365 kalendárnych dní vrátane absencie, pričom sa započítavajú len celé /úplné/ dni.

Ak je osoba práceneschopná viac ako 3 dni, keď bola mimo pracovného procesu aspoň 4 celé dni od začiatku dňa nasledujúceho po úraze. Prvá hodnota „004” sa použije ak osoba opäť pokračuje vo vykonávaní práce piaty /5/ deň po dni kedy sa úraz stal.
000 – celkový počet dní PN neznámy
004 až 365 – celkový počet dní PN – absencie
997– trvalá práceneschopnosť alebo počet dní PN viac ako 365 /1 rok/
999 – neuvedené inde

Špecifikácia pracoviska

Charakterizuje prirodzené pracovné miesto /priestor/ kde sa zamestnanec obvykle pri práci zdržuje. Určuje sa bez ohľadu na druh pracovného vzťahu /trvalý pracovný pomer, dočasný pracovný pomer/:
0– nešpecifikované
– obvyklé pracovisko alebo pracovisko v rámci miestnej prevádzky
– príležitostné alebo mobilné pracovisko, pracovná cesta v prospech zamestnávateľa
– iné pracovisko

Obvyklým pracoviskom treba rozumieť priestor vo vnútri budovy, stabilné pracovisko napr. v dielni, obchode, kancelárii, vo viacerých budovách a pozemkoch miestnej prevádzky.

Príležitostným alebo mobilným pracoviskom je práca uskutočňovaná na mobilnom pracovisku /vedenie vozidla, žeriavnik, stavbár/, prechodná situácia zamestnanca, ktorý obvykle pracuje na pevnom pracovnom mieste, služobná resp. pracovná cesta, výkon povinností mimo obvyklého miesta – pracoviska /areálu, budovy, pozemku/ čiže pracovné stretnutie, oprava u zákazníka a podobne, prechodné poverenie na stálom alebo inom pracovnom mieste alebo inom mieste prevádzky vrátane pracoviska, na ktorom pracoval len určitý čas, alebo ktoré je dočasné /práca v priestoroch klienta, osoba zamestnaná pracovnou agentúrou a podobne/.

Pracovisko

Kód určuje druh pracoviska, pracovného priestoru alebo miesto, kde zamestnanec pracoval resp. bol prítomný tesne pred vznikom pracovného úrazu.
000 – žiadne informácie
010 – továrenské /priemyselné/ miesto, plocha závodu – bližšie určené
011 – výrobná plocha, továreň, dielňa
012 – plocha na údržbu, opravárenská dielňa
013 – plocha používaná hlavne na skladovanie, nakladanie a vykladanie
019 – iná skupina pracovného prostredia typu 010 predtým neuvedená

Tieto miesta slúžia predovšetkým na výrobu tovarov všetkých druhov. Potravinárske, spracovateľské závody a podniky vrátane spracovania poľnohospodárskych produktov a výrobkov. Táto skupina zahŕňa miesta a prevádzky na údržbu a opravy, patria sem aj priemyselné prevádzky, zásobovacie priestory a podobne.

020 – stavebné miesto /stavenisko, konštrukčné, montážne miesto/, stavba, povrchový lom, povrchová baňa – bližšie neurčené
021 – stavenisko – budova vo výstavbe
022 – stavenisko – budova počas búrania /demolácie/, opravy, údržba objektu
023 – povrchový lom, povrchová baňa, banské dielo, výkop vrátane povrchových baní a lomov v prevádzke
024 – stavenisko – podzemie
025 – stavenisko – vo vode / nad vodou
026 – stavenisko – v prostredí pod vysokým tlakom
029 – iná skupina typu pracovného prostredia 020 predtým neuvedená

Staveniská pre stavby, stavby samotné a inžinierske siete s rozdielom nových stavieb a stavieb, ktoré prechádzajú modernizáciou, rekonštrukciou, údržbou. Do tejto skupiny patria aj povrchové bane a kameňolomy, miesta pod zemou a miesta na alebo nad vodou pokiaľ sú staveniskami alebo stavbami. Pod kód 026 sú zahrnuté miesta pod vodou – moria, oceány, jazerá a iné vodné plochy.
030 – hospodárenie na farme, pestovanie, chovateľstvo, rybné hospodárstvo, lesné hospodárstvo – bližšie určené
031 – chovateľské územie, plocha
032 – pestovateľské územie – pozemné plodiny
033 – pestovateľské územie – stromy a kroviská
034 – pásmo lesov
035 – oblasť chovu rýb, rybolovu, akvakultúry – nie na plavidle
036 – záhrada, park, botanická záhrada, zoologická záhrada
039 – iná skupina pracovného prostredia typu 030 predtým neuvedená

Miesta slúžiace predovšetkým na poľnohospodárske činnosti, lesnícke činnosti, chovu rýb a to ako vo vnútri objektov tak aj na otvorenom priestranstve – skleníky, chovné haly, maštale, stajne, sady, vinohrady, lesnícke škôlky, záhrady a podobne.
040 – terciálne oblasti aktivít, úrad, územie na zábavu, rôzne – bližšie neurčené
041 – úrad, zasadacia miestnosť, knižnica a iné
042 – výučbové zariadenie, škola, stredná škola, fakulta, univerzita, detské jasle, materská škola
043 – malé a veľké obchodné plochy vrátane pouličného predaja
044 – reštaurácia, rekreačné plochy, prechodné ubytovacie zariadenia, múzeá, posluchárne, štadióny, veľtrhy a iné
049 – iná skupina pracovného prostredia typu 040 predtým neuvedená

Miesta predovšetkým využívané na terciálne, intelektuálne činnosti a aktivity resp. služby. Do týchto skupín patria aj oddelenia štátnej správy /úrad 041/, kaderníctva a podobné prevádzky, samoobslužné práčovne /043/, vysielacie a filmové štúdiá sa zaradia do skupiny 044, požiarne a policajné stanice do 049.
050 – zdravotnícke zariadenie – bližšie neurčené
051 – zdravotnícke zariadenie ako nemocnica, dom opatrovateľskej služby
059 – iná skupina pracovného prostredia typu 050 predtým neuvedená

Miesta a zariadenia zdravotnej starostlivosti – nemocnice, polikliniky, domovy dôchodcov, domy pre seniorov, sanatóriá a podobne. Nepatria sem prevádzky ako kaderníctvo, kozmetika, pedikúra, manikúra, tetovacie salóny – tieto sú zahrnuté pod kódom 043.
060 – verejné plochy – priestranstvá – bližšie neurčené
061 – plochy trvalo prístupné prechodu verejnosti = hlavné cesty, bočné cesty, parkovacie plochy, staničné a letiskové čakárne a iné
062 – dopravné prostriedky – pozemné alebo koľajové = všetky druhy bez ohľadu na vlastníctvo
063 – zóny priľahlé verejným plochám, na ktoré majú prístup len oprávnené osoby ako napr. železničná trať, letisková rampa, spevnená krajnica diaľnice
069 – iná skupina pracovného prostredia typu 060 predtým neuvedená

Miesta voľne dostupné verejnosti, chodby, schodiská a parkoviská sú pod kódom 061 v tom prípade ak sú voľne prístupné bez zákazov a obmedzení a nemôžu byť klasifikované v inej skupine v kategórii „Pracovisko”

K doprave patrí verejná aj súkromná doprava a preprava vlak, autobus, lietadlo, automobil, električka, trolejbus, taxi. V skupine 062 sa kódujú úrazy, pri ktorých vzniku sa dá považovať za miesto nehody /úrazu/ na alebo vo vnútri dopravného prostriedku, ale nie v mieste infraštruktúry pre dopravný prostriedok. V prípade ak by došlo k nehode napr. v tuneli „Pracovisko” bude mať kód 101, úrazy na palube lietadla alebo na akomkoľvek plavidle budú mať kódy 093, 111, 112.

K kódu 063 patria oblasti s obmedzeným prístupom pre verejnosť ako napr. údržba na nadzemnej železnici, dodávka zásob do lietadla na odstavnej ploche určenej pre lietadlá, čistenie koľajiska a podobne.
070 – vnútri domu /domácnosti/ - bližšie neurčené
071 – súkromný dom
072 – spoločné časti budovy, prístavby, súkromné rodinné záhrady
079 – iná skupina pracovného prostredia typu 070 predtým neuvedená

Pod týmito kódmi sa klasifikujú úrazy, ktoré sa stali v domácnosti a to ako osobe v danej domácnosti žijúcej, osobe, ktorá domácnosť navštívila, ako aj osobám, ktoré v domácnosti vykonávali určitý druh činnosti – ako opravári, záhradníci, opatrovatelia, obchodný cestujúci a podobne.
080 – športoviská – bližšie neurčené
081 – kryté športoviská – športové haly, telocvične, kryté plavárne
082 – vonkajšie športoviská – ihriská, odkrytý bazén, zjazdovka
089 – iná skupina pracovného prostredia typu 080 predtým neuvedená

Sem patria všetky športové plochy = ihriská, telocvične, posilňovne, plavárne, kúpaliská. Skupina rozdeľuje, či ide o halové alebo vonkajšie športové aktivity. Za športové vonkajšie komplexy resp. športoviská sa považujú aj lyžiarske zjazdové trate či už s prírodným alebo umelým povrchom, pretekárske okruhy a podobne. Za vnútorné športové haly sa považujú všetky druhy športových hál.
090 – vo vzduchu, vyvýšené plochy s vylúčením stavenísk – bližšie neurčené
091 – vyvýšené plochy – na pevnom, fixnom základe /strecha, terasa/
092 – vyvýšené plochy – stožiare, stĺpy, závesné plošiny
093 – vo vzduchu – na palube lietajúcich strojov
099 – iná skupina pracovného prostredia typu 090 predtým neuvedená okrem stavenísk
100 – podzemie okrem stavenísk – bližšie neurčené
101 – podzemie – tunel /cestný, železničný, metro/
102 – podzemie – baňa
103 – podzemie – odvodňovacie kanály, kanály
109 – iná skupina pracovného prostredia typu 100 predtým neuvedená okrem stavenísk
110 – na vode/nad vodou okrem stavenísk – bližšie neurčené
111 – more, oceán – paluby všetkých typov plavidiel, plošiny, lode, člny, nákladné člny
112 – jazero, rieka, prístav – paluby všetkých typov plavidiel, plošiny, lode, člny, nákladné člny
119 – iná skupina pracovného prostredia typu 110 predtým neuvedená okrem stavenísk

Kódy skupín 090- 099, 100 - 109110 - 119 sa použijú vtedy, ak je to príslušné pracovnej situácii, okrem konštrukčných miest.
120 – prostredie pod vysokým tlakom okrem stavenísk – bližšie neurčené
121 – prostredie pod vysokým tlakom – pod vodou napr. potápanie
122 – prostredie pod vysokým tlakom – komora
129– iná skupina pracovného prostredia typu 120 predtým neuvedená

Miesta kde osoba – zamestnanec pracoval vo vysoko namáhanom prostredí.

Zvolený kód by mal byť maximálne výstižný vzhľadom k prostrediu, v ktorom sa pracovný úraz v určitom čase stal.

Lepič reklamných plagátov vylepuje nový reklamný plagát v priestoroch podzemnej garáži obchodného centra, pri tejto činnosti vznikne pracovný úraz – spadne z rebríka = kód bude 061 – plochy trvalo prístupné verejnosti.

Údržba komunikácie v tuneli – pracovníka pri kontrole /údržbe/ cestnej komunikácie zrazí auto – v tomto prípade bude kód 101 – podzemie - cestný tunel.

Pracovný proces

Pracovný proces opisuje základný typ práce, ktorá bola zamestnancom vykonávaná v čase vzniku úrazu. Pracovný proces čiže hlavná činnosť vykonávaná v mieste a čase úrazu nemusí byť spojená so špecifickou fyzickou činnosťou pracovníka v momente kedy úraz vznikol /kedy sa stal/. Je to popis pracovnej činnosti v širších súvislostiach teda popis úlohy, ktorú zamestnanec vykonával v istom časovom úseku, končiacom v okamihu úrazu.
00 – žiadna informácia
10 – výroba, spracovanie, skladovanie všetkých typov bližšie neurčených
11 – výroba, spracovanie – všetky typy
12 – skladovanie – všetky typy
19 – iný typ pracovného procesu skupiny 10 predtým neuvedený

Týmito kódmi sú klasifikované všetky činnosti priamo súvisiace s tovarom, produktom, jeho výrobou a skladovaním.
20 – kopanie /hĺbenie/, výstavba, oprava, búranie bližšie neurčené
21 – kopanie /hĺbenie/
22 – nová výstavba budovy
23 – nová výstavba občianskej vybavenosti, infraštruktúry, ciest, mostov, hrádzí, prístavov
24 – rekonštrukcia, oprava, rozširovanie, údržba budov – všetky typy stavieb
25 – búranie – všetky typy stavieb
29 – iný typ pracovného procesu skupiny 20 predtým neuvedený

Tieto kódy zahŕňajú hĺbenie, konštrukcie budov a objektov či už dočasné alebo trvalé, opravy a údržbu budov a objektov a verejné práce. Z prác možno uviesť všetky zemné a nivelačné práce, konštrukčné práce týkajúce sa výstavby domov, obytných domov, skladov, výstavby mostov, priehrad, ciest, hĺbených tunelov, vrátane demoličných prác a podobne.
30 – práce v poľnohospodárstve, lesníctve, záhradníctve, rybárstve, práca so živými zvieratami – bližšie neurčené
31 – poľnohospodárska práca – obrábanie pôdy
32 – poľnohospodárska práca – so zeleninou, záhradníctvo
33 – poľnohospodárska práca – so živými zvieratami
34 – lesnícka práca
35 – chov rýb, rybolov
39 – iný typ pracovného procesu skupiny 30 predtým neuvedený

Tieto kódy zahŕňajú všetky poľnohospodárske práce na poliach – orba, siatie, hnojenie, zavlažovacie práce a podobne, všetky práce týkajúce sa pestovania – sadenie, ošetrovanie rastlín. Zahŕňa práce týkajúce sa manipulácie so živými zvieratami zhrnuté do pojmu starostlivosť – kŕmenie, čistenie, ošetrovanie a podobne. Lesníctvo – všetky činnosti klasifikujúce práce v lesoch a lesných porastoch ako ťažba dreva, ošetrovanie drevín a podobne, všetky rybárske činnosti ako spracovanie morských, jazerných a riečnych produktov.
40 – služby poskytované podnikom a verejnosti, intelektuálna činnosť – bližšie neurčené
41 – služba, starostlivosť, pomoc všeobecnej verejnosti
42 – intelektuálna práca – učenie, výcvik, spracovanie údajov, kancelárska práca, organizovanie, riadenie
43 – obchodná činnosť – nákup – predaj a pridružené služby
49 – iné typy pracovných procesov skupiny 40 predtým neuvedené

Tieto kódy zahrňujú všetky aktivity, ktorých výsledkom nie je výrobok ako fyzický predmet ako napríklad tvorba počítačových programov /42/, marketing /43/ a podobne.

50 – iné práce týkajúce sa pracovného procesu uvedeného pod 10, 20, 30 a 40 – bližšie neurčené
51 – zostavovanie, príprava, inštalácia, montáž, demontáž, rozoberanie
52 – údržba, oprava, ladenie, nastavenie
53 – čistenie pracovných plôch, strojov – strojové alebo ručné
54 – odpadové hospodárstvo, odstraňovanie odpadu, akékoľvek spracovanie odpadu
55 – monitorovanie, kontrola výrobných postupov, pracovných plôch, dopravných prostriedkov, zariadení s alebo bez monitorovacieho zariadenia
59 – iné typy pracovných procesov skupiny 50 predtým neuvedené

Tieto kódy patria všetkým doplnkovým činnostiam a aktivitám pod kódmi 10, 20, 30, 40. Dôležité pre hodnotenie tejto kategórie je, že činnosti nevedú priamo k výrobe predmetov a produktov, či výstavbe budovy. Napríklad prípravné činnosti staveniska pre výstavbu nového objektu je kód 51, ale následné zemné práce už kód 21.
60 – pohyb, šport, umelecká činnosť – bližšie neurčené
61 – pohyb vrátane pohybu na palube dopravného prostriedku
62 – šport, umelecká činnosť
69 – iné typy pracovného procesu skupiny 60 predtým neuvedené

V tomto prípade kód 61 zahŕňa zamestnancov, ktorí nie sú zaradení