dnes je 14.5.2021

Input:

Fondy firmy - zdroj krytia finančných porúch

13.4.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2021.04.1.3 Fondy firmy – zdroj krytia finančných porúch

Ing. Dušan Preisinger

Fondy, ktoré podnikateľský subjekt vytvára, sú pasíva (nielen účtovným, ale aj reálnym finančným zdrojom), ktoré zabezpečujú finančnú stabilitu a schopnosť splácať najmä krátkodobé záväzky v prípade porúch v reprodukcii prevádzkového cyklu – zvýšenie doby obratu obežných aktív, rast pohľadávok po lehote splatnosti, rast zásob hotovej výroby a ďalšie faktory, ktoré znižujú cash flow firmy. Ich pozíciu je dôležité posudzovať podľa toho, či zdrojom ich tvorby sú kapitálové peňažné, prípadne nepeňažné vklady, alebo sú tvorené v rámci rozdelenia zisku podniku. Takto vytvorené fondy sú súčasťou vlastného imania, zvyšujú kapitálovú vybavenosť firmy („vlastný kapitál/bilančná hodnota“).

Zákonný rezervný fond podnikateľský subjekt tvorí a reprodukuje v zmysle § 67 ObZ Obchodného zákonníka. Ide v podstate o majetkový fond. Je súčasťou vlastného imania firmy. Tento fond nemusí byť uložený na viazanom účte v komerčnej banke. Podľa ods. 1 vyššie uvedeného paragrafu je možné zdroje akumulované v rezervnom fonde použiť podľa Obchodného zákonníka, to znamená, na krytie strát firmy (ak osobitný zákon neumožňuje inú formu ich použitia). Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) tvorí rezervný fond z bežného zisku dosiahnutého v účtovnom období vykázaného v schválenej riadnej účtovnej závierke. Rezervný fond tvorí podľa § 124 Obchodného zákonníka vo výške a v čase, ktoré určuje spoločenská zmluva. Preto táto zmluva obsahuje výšku rezervného fondu, ktorý vytvára pri svojom vzniku a súčasne podmienky, podľa ktorých dopĺňa, ako aj formy jeho dopĺňania v zmysle § 110, ods. 1 písm. h) Obchodného zákonníka. V prípade, že pri jej vzniku rezervný fond nevytvorí, je povinná ho vytvoriť z čistého zisku, ktorý účtovne vykázala v roku, kedy tento zisk dosiahla, a to vo výške najmenej 5 % čistého zisku pred jeho rozdelením, maximálne však do výšky 10 % základného imania. Je logická previazanosť tvorby a dopĺňania rezervného fondu s účtovne vykázanou hodnotou bilančného čistého zisku. Firma, ktorá vykázala bilančnú stratu, tento fond v danom účtovnom období nedopĺňa. Rezervný fond je účtovná položka, ktorá nemá vplyv na základ dane z príjmov. Je tvorená z čistého zisku. Ide v podstate o prerozdelenie jednotlivých účtovných položiek vlastného kapitálu firmy. V zmysle Obchodného zákonníka môže firma zvýšiť hodnotu rezervného fondu aj nad rámec jeho povinnej tvorby, čo Obchodný zákonník umožňuje. Ide o mechanizmus jeho tvorby podľa spoločenskej zmluvy.

Rezervný fond, ktorý firma tvorí a priebežne dopĺňa, je určený na krytie bilančnej, najmä prevádzkovej straty (výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti). V zmysle § 67 ods. 1 Obchodného zákonníka ide o podmienku, podľa ktorej je použitie zdrojov vytvorených v rezervnom fonde, ktorý je povinná vytvárať, možné iba vo výške straty, ktorú firma účtovne vykázala.

Ďalšou formou rezerv zabezpečujúcich finančnú stabilitu a solventnosť podnikateľského subjektu je tzv. nedeliteľný fond. Ide o fond, ktorý sú povinné tvoriť družstvá. Pri svojom vzniku vo výške 10 % účtovne zapísaného základného imania. V nasledujúcom období je družstvo povinné fond doplniť minimálne o 10 % vykázaného ročného zisku. Ide o podmienku, ktorá je viazaná na ekonomickú pozíciu, pri ktorej hodnota nedeliteľného fondu predstavuje 50 % základného imania družstva. V zmysle § 235 ods. 2 Obchodného zákonníka je nedeliteľný fond v pozícii zákonného rezervného fondu. Ide v podstate o zabezpečovací fond, ktorého použitie je širšie ako použitie rezervného fondu. Podľa § 235 ods. 2 Obchodného zákonníka je možné tento fond použiť v rozsahu, v ktorom sa tvorí povinne. To znamená, využiť tieto zdroje na účely, ktoré sú stanovené družstvom, na zmiernenie jeho ekonomickej pozície a krytie bilančnej straty družstva. Predstavenstvo družstva rozhoduje o použití zdrojov vytvorených v nedeliteľnom fonde.

Do portfólia fondov, ktoré vytvára podnikateľský subjekt s cieľom zabezpečenia finančného krytia potenciálnych strát, sú zaradené aj štatutárne fondy. Ide o účelovo viazané fondy, ktoré sú tvorené na základe štatútu podnikateľského subjektu (zakladacia listina, stanovy, podnikateľská zmluva). Najčastejšie ide o investičné fondy a fondy rozvoja. Predstavujú teda finančný potenciál rastu firmy zabezpečený vlastnými zdrojmi. Aj pri prídele do týchto fondov platí pravidlo, že ich tvorba a zvýšenie sú možné až po schválení ročnej účtovnej závierky a následného rozdelenia čistého zisku. Rozhodujúcou je disponibilná výška čistého zisku.

Súčasťou fondov, ktoré tvorí podnikateľský subjekt, sú aj tzv. ostatné fondy tvorené zo zisku. Ide o fondy vytvárané na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Ide o fondy, ktoré nie sú tvorené v zmysle štatútu firmy. Podobne ako v prípade štatutárnych fondov ide o účelovo viazané fondy. Prídel do týchto fondov je možný po schválení ročnej účtovnej závierky a rozhodnutí o rozdelení čistého zisku. Je potrebné uviesť, že tvorba rezervného fondu, ako aj tvorba spomínaných účelových fondov nie je daňovo uplatniteľným výdavkom. Sú tvorené v rámci rozdelenia zisku. Rovnako platí, že tvorba a použitie prostriedkov týchto fondov nemá vplyv na DPH. Vo vzťahu k nim sa táto daň neuplatňuje.

Z hľadiska účtovníctva je rozdiel, či ide o tvorbu rezervného fondu v súvislosti so vznikom podnikateľského subjektu, alebo o jeho tvorbu z vytvoreného účtovného zisku. V prvom prípade je účtovaný na ťarchu účtu 353 - Pohľadávky za upísané vlastné imanie. Súvzťažným je zápis v prospech účtu 417 - Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov. Ide teda o východiskovú tvorbu